Obdobie medzi 13. a 15. rokom prináša nové výzvy v škole, medzi priateľmi aj v rodine. Menia sa vzťahy, záujmy a predstavy o budúcnosti. Zároveň sa učíš samostatnejšie rozhodovať, hoci ešte nemusíš mať všetky skúsenosti na posúdenie dôsledkov. Rozhodovanie a zodpovednosť sa preto nerozvíjajú naraz, ale postupne – cez malé každodenné voľby, spätnú väzbu a skúsenosti.
Prečo je rozhodovanie dôležité?
Rozhodovanie nie je iba voľba medzi správnou a nesprávnou odpoveďou. Často ide o výber medzi viacerými možnosťami, z ktorých každá má výhody aj riziká. Týka sa napríklad toho, ako si rozdelíš čas, s kým budeš tráviť voľný čas, ako zareaguješ na konflikt alebo či prijmeš ponuku, ktorá ti nie je úplne príjemná.
Keď sa učíš rozhodovať premyslene, môžeš si postupne:
- budovať sebadôveru: zisťuješ, že dokážeš posúdiť situáciu a konať podľa svojich hodnôt;
- rozvíjať kritické myslenie: odlišuješ fakty, domnienky, tlak okolia a emócie;
- lepšie chápať následky: vidíš, ako dnešná voľba ovplyvní teba aj ďalších ľudí;
- učiť sa z chýb: neúspešné rozhodnutie sa môže stať podkladom pre lepší postup nabudúce.
Jednoduchý postup pri rozhodovaní
Pri bežných situáciách nemusíš robiť zložitú analýzu. Pri dôležitejšej voľbe však pomôže krátky postup, ktorý zníži riziko impulzívnej reakcie.
- Pomenuj problém: ujasni si, o čom sa v skutočnosti rozhoduješ. Niekedy nejde o otázku „Mám to urobiť?“, ale skôr „Čo tým získam a čo tým môžem skomplikovať?“
- Spíš možnosti: zahrň aj možnosť počkať, odmietnuť alebo požiadať o pomoc. Nemusíš sa obmedziť iba na dve riešenia.
- Zváž prínosy a riziká: premysli si krátkodobé aj dlhodobejšie dôsledky. Opýtaj sa, koho sa rozhodnutie dotkne a čo sa môže stať v najhoršom prípade.
- Over si informácie: nerozhoduj sa iba podľa fámy, príspevku na sociálnej sieti alebo názoru jedného človeka.
- Porozprávaj sa s dôveryhodným dospelým: rodič, učiteľ, školský psychológ alebo iný bezpečný človek môže upozorniť na riziko, ktoré si si nevšimol.
- Rozhodni sa a sleduj výsledok: po čase si povedz, čo fungovalo, čo nie a čo by si nabudúce urobil inak.
Vlastný pocit môže byť užitočný, najmä ak vychádza zo skúsenosti. Intuícia však nenahrádza overenie faktov, predovšetkým pri rozhodnutiach týkajúcich sa bezpečnosti, peňazí, internetu alebo zdravia.
Kedy sa poradiť a kedy rozhodnúť sám?
| Situácia | Vhodný postup |
|---|---|
| Výber voľnočasovej aktivity alebo rozdelenie času | Skús si vytvoriť vlastný plán a potom ho podľa potreby uprav. |
| Konflikt s kamarátom alebo spolužiakom | Najprv sa upokoj, over si, čo sa stalo, a zváž pokojný rozhovor. |
| Tlak na riskantné alebo zakázané správanie | Odmietni ho a obráť sa na dôveryhodného dospelého. |
| Rozhodnutie s možným ohrozením bezpečia alebo zdravia | Nerozhoduj sa sám; vyhľadaj pomoc dospelého čo najskôr. |
Čo znamená prevziať zodpovednosť?
Zodpovednosť neznamená, že musíš všetko zvládnuť bez pomoci. Znamená, že si ochotný uznať svoj podiel na situácii, napraviť škodu, ak je to možné, a premyslieť si ďalší krok. Patrí sem aj schopnosť povedať „neviem“ alebo „potrebujem pomoc“.
- Priznaj chybu bez výhovoriek: vysvetlenie okolností môže byť dôležité, nemalo by však slúžiť na zvaľovanie viny na ostatných.
- Navrhni nápravu: ospravedlni sa, splň dohodnutú povinnosť alebo sa pokús opraviť následok svojho konania.
- Plánuj dopredu: úlohy si rozdeľ na menšie kroky, zapíš si termíny a nechaj si časovú rezervu.
- Prijmi primeranú spätnú väzbu: kritika konkrétneho správania môže pomôcť, no ponižovanie alebo vyhrážky nie sú užitočnou spätnou väzbou.
Ako sa učiť z rozhodnutí
Po dôležitej situácii si môžeš položiť tri otázky: Čo som vedel v danom okamihu? Čo dopadlo podľa očakávania a čo ma prekvapilo? Čo urobím nabudúce inak? Takáto krátka reflexia je užitočnejšia než neustále obviňovanie seba alebo iných.
Malé rozhodnutia sú bezpečným priestorom na tréning: naplánovať si učenie, dodržať dohodu, odmietnuť nevhodný návrh alebo včas požiadať o pomoc. Cieľom nie je nikdy sa nepomýliť, ale postupne robiť informovanejšie voľby a vedieť prevziať primeranú zodpovednosť za ich následky.