Po pracovnom pohovore príde stručný e-mail: vybrali iného kandidáta. Bez vysvetlenia, bez konkrétnej spätnej väzby, bez odpovede na otázku, čo rozhodlo. Práve vtedy je ľahké začať dopĺňať prázdne miesto vlastnými domnienkami. Možno som pôsobil neisto. Možno som mal slabé skúsenosti. Možno som pokazil jednu odpoveď. Problém je, že bez reálnych informácií sa z odhadu rýchlo stane zdanlivý fakt.
Ak spätnú väzbu nedostanete, stále sa môžete na ďalší pohovor pripraviť lepšie. Potrebujete však odlíšiť to, čo o priebehu naozaj viete, od toho, čo si iba vysvetľujete. Užitočný rozbor odmietnutia potom nie je pátranie po jednej chybe, ale hľadanie konkrétneho zlepšenia, ktoré máte vo vlastných rukách.
Najprv prijmite, že presný dôvod nemusíte poznať
Výsledok výberového konania môže ovplyvniť viac vecí naraz. Vy môžete poznať svoje odpovede a vlastný dojem z rozhovoru, no nepoznáte všetkých ostatných kandidátov, interné preferencie firmy ani detaily konečného rozhodovania. Ak zamestnávateľ nič konkrétne nevysvetlí, nemáte dostatok podkladov na presný záver.
To je nepríjemné najmä vtedy, keď máte potrebu situáciu okamžite pochopiť. Užitočným prvým krokom je preto prijať hranicu dostupných informácií. Neznamená to rezignovať na zlepšenie. Znamená to nevytvárať si istotu tam, kde ju nemáte.
Rozdeľte si pohovor na fakty a domnienky
Krátko po pohovore si skúste zapísať priebeh bez hodnotenia. Ktoré otázky padli, na čom ste sa zdržali, kde ste potrebovali viac času, čo ste vysvetlili presne a kde ste odpovedali príliš všeobecne. Až potom pridajte vlastný dojem.
Takéto oddelenie pomáha predísť tomu, aby ste si jednu nepríjemnú chvíľu vysvetlili ako dôvod celého odmietnutia.
| Čo viem | Čo si iba domýšľam | Čo s tým môžem urobiť |
|---|---|---|
| Na otázku o projekte som odpovedal veľmi všeobecne | Určite si mysleli, že nemám skúsenosti | Pripraviť si konkrétny príklad s vlastnou úlohou a výsledkom |
| Pri technickej otázke som potreboval dlhšie premýšľať | Pôsobil som neschopne | Precvičiť vysvetlenie postupu pri otázke, na ktorú odpoveď nepoznám okamžite |
| Pýtali sa opakovane na spoluprácu v tíme | Neverili, že viem pracovať s ľuďmi | Pripraviť si jeden konkrétny príklad spolupráce a riešenia rozdielnych názorov |
| Výber skončil odmietnutím | Na túto pozíciu sa nehodím | Porovnať požiadavky pozície s vlastnými skúsenosťami a rozhodnúť o ďalšom kroku |
Táto jednoduchá kontrola môže zmeniť celý charakter rozboru. Namiesto otázky „čo je so mnou zle“ riešite otázku „ktorú časť svojho výkonu viem pri ďalšom pokuse spraviť presnejšie“.
Hľadajte slabé miesto v odpovedi, nie vo vlastnej hodnote
Odmietnutie sa ľahko spojí so sebahodnotením. Ak ste na pozícii záležalo, môže sklamanie znieť ako osobný verdikt. Pre ďalšiu prípravu je však praktickejšie hodnotiť konkrétne správanie než seba ako človeka.
Namiesto vety „neviem sa prezentovať“ sa pýtajte, či ste vedeli stručne vysvetliť svoju skúsenosť. Namiesto „som zlý v strese“ si všimnite, pri ktorej otázke ste stratili niť. Namiesto „nemám dosť sebavedomia“ skúste pomenovať, či vám chýbal príklad, príprava alebo jasná formulácia.
- Príliš všeobecná odpoveď: doplňte konkrétnu situáciu a svoju úlohu.
- Nejasná odpoveď na nečakanú otázku: precvičte si krátku pauzu, spresnenie zadania a postup uvažovania.
- Slabé vysvetlenie skúseností: vyberte si príklady, na ktorých viete ukázať výsledok alebo zmenu.
- Nervozita pri kritickej otázke: pripravte si spôsob, ako hovoriť o chybe bez obhajovania alebo zľahčovania.
Takéto pomenovanie je užitočné aj preto, že sa dá trénovať. Všeobecné sebahodnotenie sa mení ťažko, ale konkrétna odpoveď sa dá preformulovať a precvičiť.
Požiadajte o spätnú väzbu, ale nestavajte na nej celý plán
Ak je to vhodné, môžete po odmietnutí slušne požiadať o stručnú spätnú väzbu. Otázka môže byť konkrétnejšia než všeobecné „prečo ste ma nevzali“. Užitočnejšie je pýtať sa, či bola oblasť, ktorú by ste mali pri ďalších pohovoroch alebo pri rozvoji skúseností posilniť.
Odpoveď však nemusí prísť alebo môže zostať veľmi všeobecná. Preto je lepšie chápať spätnú väzbu ako jeden zdroj informácií, nie ako podmienku ďalšieho pohybu.
Vyberte jednu vec, ktorú zmeníte na ďalší pokus
Po odmietnutí môže vzniknúť dlhý zoznam nápadov: zlepšiť komunikáciu, technické vedomosti, sebavedomie, reč tela, odpovede na otázky aj životopis. Takýto zoznam síce pôsobí dôkladne, ale často nevedie k jasnej zmene.
Užitočnejšie je zvoliť jeden konkrétny záväzok pre najbližší pohovor. Mal by byť dostatočne malý na to, aby ste vedeli overiť, či ste ho splnili.
Napríklad:
- Pripravím si tri pracovné príklady, na ktorých viem vysvetliť problém, svoj postup a výsledok.
- Pri nečakanej otázke si dovolím krátku pauzu namiesto okamžitého rozprávania bez smeru.
- Na otázku o slabšej stránke uvediem reálny príklad a vysvetlím, čo som v pracovnom postupe zmenil.
- Na konci pohovoru položím dve otázky o spôsobe spolupráce, aby som lepšie pochopil pracovné prostredie.
Po ďalšom pohovore potom viete vyhodnotiť, či sa vám konkrétna zmena podarila. Takto sa z odmietnutia nestáva neurčitý tlak „musím byť lepší“, ale malý experiment, z ktorého môžete získať nové informácie.
Nemeňte stratégiu po každom jednom výsledku
Jedno odmietnutie môže zvádzať k veľkým záverom. Zmeniť typ pozícií, úplne prepracovať životopis, prehodnotiť kariérny smer alebo začať pochybovať o skúsenostiach. Niekedy môže byť zmena potrebná, ale jeden výsledok ešte nemusí ukazovať, kde je problém.
Praktickejšie je sledovať opakujúce sa vzorce. Ak sa napríklad na viacerých pohovoroch objaví rovnaká otázka, pri ktorej máte problém odpovedať, máte konkrétny signál. Ak sa opakovane dostávate do ďalších kôl, ale nie do finálneho výberu, môžete skúmať inú časť procesu než v prípade, keď vás na pohovory vôbec nepozývajú.
Rozhodujte podľa viacerých skúseností, nie podľa jedného sklamania. Pomáha to odlíšiť náhodný výsledok od problému, ktorý sa naozaj opakuje.
Prijatie neznamená presvedčiť sa, že odmietnutie nebolí
Ak ste o prácu stáli, sklamanie je pochopiteľná reakcia. Praktický prístup k odmietnutiu neznamená, že si ho musíte okamžite vysvetliť pozitívne alebo z neho urobiť „najlepšiu príležitosť“. Stačí oddeliť dve veci: nepríjemný výsledok a ďalšie rozhodnutie.
Môžete byť sklamaní a zároveň si neskôr sadnúť k poznámkam. Môžete nesúhlasiť s výsledkom a zároveň prijať, že výber už nezmeníte. Práve tu dáva zmysel spojenie prijatia so záväzkom: nebojovať s tým, čo už nastalo, a sústrediť sa na krok, ktorý ešte ovplyvniť môžete.
Kedy upraviť prípravu a kedy výber pozícií
Nie každé odmietnutie znamená, že sa musíte iba lepšie pripraviť. Niekedy môže byť problém v nesúlade medzi vašimi skúsenosťami a požiadavkami pozície. Preto je vhodné rozlíšiť, či potrebujete zlepšiť sebaprezentáciu, doplniť zručnosť alebo vyberať pozície presnejšie.
Pomôžu vám tri otázky:
- Spĺňam väčšinu podstatných požiadaviek pozície? Ak nie, môže byť užitočnejšie doplniť skúsenosť alebo hľadať vhodnejšiu úroveň role.
- Viem svoje relevantné skúsenosti vysvetliť na konkrétnych príkladoch? Ak áno, problém nemusí byť v nedostatku skúseností, ale v spôsobe ich komunikácie.
- Opakuje sa rovnaké slabé miesto na viacerých pohovoroch? Ak áno, máte dôvod zaradiť ho medzi priority prípravy.
Tým sa vyhnete opačným chybám: nekonečnému trénovaniu pohovorov na pozície, pre ktoré zatiaľ nemáte potrebný základ, aj zbytočnému pochybovaniu o kvalifikácii, keď je potrebné iba jasnejšie ukázať to, čo už viete.
Vytvorte si krátky záznam po každom pohovore
Ak absolvujete viac výberových konaní, pamäť začne jednotlivé rozhovory miešať. Krátky záznam vám umožní sledovať opakujúce sa situácie bez toho, aby ste sa spoliehali iba na pocit.
Po každom pohovore si môžete zapísať päť bodov:
- Ktorá otázka mi išla najlepšie?
- Kde bola moja odpoveď nejasná alebo príliš dlhá?
- Ktorý príklad mi chýbal?
- Čo som sa o pozícii alebo firme dozvedel?
- Čo konkrétne zmením pred ďalším pohovorom?
Po niekoľkých pohovoroch sa môžete pozrieť späť a hľadať vzorce. Ak sa rovnaká slabina objaví opakovane, máte oveľa pevnejší dôvod venovať jej pozornosť než po jedinom odmietnutí.
Ďalší pokus má byť informovanejší, nie dokonalejší
Cieľom rozboru po odmietnutí nie je odstrániť všetku neistotu ani sa pripraviť na každú otázku. To nie je realistické. Oveľa užitočnejšie je prísť na ďalší pohovor s jednou či dvoma konkrétnymi zmenami, ktoré vychádzajú z vašich skúseností.
Ak firma neposkytla spätnú väzbu, nemusíte čakať, kým niekto zvonka vysvetlí, čo máte robiť. Z dostupných faktov si môžete vytvoriť vlastný pracovný záver, overiť ho pri ďalšej príležitosti a podľa výsledku ho upraviť. Zlepšovanie potom nestojí na domnienkach o tom, prečo vás odmietli, ale na postupnom spresňovaní toho, čo viete ovplyvniť.
