Niekto vám po prezentácii povie, že ste tému vysvetlili veľmi zrozumiteľne. Namiesto jednoduchého poďakovania automaticky odpoviete: „Ale veď to nič nebolo.“ Kolega ocení, ako ste vyriešili problém, a vy hneď dodáte, že ste mali šťastie. Pochvala síce zaznie, no vy ju v tej istej chvíli zmenšíte alebo odsuniete bokom.
Taká reakcia nemusí znamenať, že máte „nízke sebavedomie“. Môže ísť o zvyk, rozpaky, snahu nepôsobiť namyslene alebo o neistotu, či je pochvala naozaj oprávnená. Ak však pozitívnu spätnú väzbu odmietate pravidelne, prichádzate o časť informácií o tom, čo vám reálne ide. Zdravé prijatie pochvaly pritom neznamená, že musíte veriť každej lichôtke ani stavať vlastnú hodnotu na názore druhých.
Pochvala je spätná väzba, nie rozsudok o vašej hodnote
Užitočné je oddeliť dve veci. Jedna veta od druhého človeka neurčuje, aký ste človek ani akú máte hodnotu. Môže však priniesť informáciu o konkrétnom správaní, výsledku alebo schopnosti, ktorú si niekto všimol.
Ak vám niekto povie „dobre si tú poradu viedol“, nemusíte si z toho vytvoriť záver „som výnimočný líder“. Stačí zachytiť užšiu informáciu: možno ste dobre držali tému, dávali priestor ľuďom alebo na konci jasne pomenovali ďalšie kroky.
Čím konkrétnejšie pochvalu preložíte do pozorovateľného správania, tým menej závisí od všeobecného dojmu. To z nej robí použiteľnejšiu spätnú väzbu.
| Reakcia | Čo sa pri nej deje | Užitočnejšia alternatíva |
|---|---|---|
| „To bola náhoda.“ | Znižujete význam vlastného podielu | „Ďakujem, príprava mi tentoraz pomohla.“ |
| „Veď to by zvládol každý.“ | Zovšeobecníte výkon a stratíte informáciu | „Som rád, že to bolo užitočné.“ |
| „Nie, vôbec to nebolo dobré.“ | Okamžite odmietnete pohľad druhého | „Ďakujem. Čo konkrétne fungovalo?“ |
| „Ty si bol aj tak lepší.“ | Presuniete pozornosť na porovnávanie | „Ďakujem, cením si to.“ |
Prečo ľudia pochvalu automaticky zľahčujú
Jedným dôvodom môže byť obava, že prijatie pochvaly bude pôsobiť ako chválenkárstvo. Preto človek rýchlo pridá zľahčujúcu vetu, aby ukázal skromnosť. Výsledok však môže byť zvláštny: druhý človek vám ponúkne pozitívnu spätnú väzbu a vy mu vysvetlíte, že sa vlastne mýli.
Inokedy sa pochvala nezhoduje s tým, ako sa vnímate sami. Ak si myslíte, že vám verejné vystupovanie nejde, veta „pôsobili ste isto“ môže vyvolať pochybnosť. Namiesto zvedavosti príde odmietnutie: „To sa ti len zdalo.“
Ďalšou možnosťou je vysoký vnútorný štandard. Výsledok považujete za samozrejmosť, pretože ste „iba splnili, čo ste mali“. To však neznamená, že schopnosť, ktorú ste pri tom použili, nemá hodnotu.
Nie je potrebné hľadať jednu univerzálnu príčinu. Praktickejšie je všimnúť si vlastnú prvú automatickú vetu. Práve tá ukáže, ako pochvalu zvyčajne spracúvate.
Začnite jednoduchým prijatím bez vysvetľovania
Ak máte zvyk pochvalu hneď znižovať, prvým krokom nemusí byť zmena vnútorného presvedčenia. Stačí zmeniť vonkajšiu reakciu. Krátke „ďakujem“ je úplne postačujúce.
Môžete použiť napríklad:
- „Ďakujem, vážim si to.“
- „Ďakujem, som rád, že to pomohlo.“
- „Ďakujem, dal som si na tom záležať.“
- „Ďakujem, teší ma, že ste si to všimli.“
Všimnite si, že ani jedna veta neobsahuje prehnané sebahodnotenie. Len nechávate pochvalu zostať pochvalou. Nemusíte ju okamžite zmenšiť, vysvetliť ani vrátiť kompliment zo slušnosti.
Pýtajte sa na konkrétnosť, keď vám pochvala nesedí
Niekedy máte dôvod byť voči všeobecnej pochvale opatrní. Veta „bolo to fantastické“ môže byť milá, ale nepovie vám, čo bolo dobré. Ak chcete z pozitívnej spätnej väzby niečo využiť, môžete sa spýtať na detail.
Napríklad:
- „Čo vám na tom prišlo najužitočnejšie?“
- „Ktorá časť podľa vás fungovala najlepšie?“
- „Čo som urobil inak než minule?“
- „Čo by som mal pri ďalšom pokuse určite zachovať?“
Takéto otázky sú užitočné najmä v práci, pri učení alebo rozvoji novej zručnosti. Z neurčitého uznania vytvoria konkrétnejšiu informáciu, ktorú môžete zopakovať.
Ak napríklad kolega povie, že ste dobre zvládli náročný rozhovor, môžete zistiť, že ocenil pokojný tón a to, že ste najprv zhrnuli problém bez obviňovania. To je omnoho použiteľnejšie než všeobecná veta „som dobrý v komunikácii“.
Nezamieňajte pokoru so znižovaním vlastného podielu
Pokora neznamená tváriť sa, že vaše schopnosti alebo úsilie neexistujú. Môžete uznať vlastný prínos a zároveň pomenovať pomoc druhých, priaznivé okolnosti alebo tímovú spoluprácu.
Namiesto „ja som s tým nič nemal, všetko urobil tím“ môže byť presnejšie: „Ďakujem. Tím odviedol veľa práce a mne pomohlo, že sme si dobre rozdelili zodpovednosti.“ Vlastný podiel nezveličujete, ale ani ho nemažete.
Realistické sebavedomie znesie dve pravdy naraz: niečo sa vám podarilo a zároveň ste na to nemuseli byť sami.
Odlišujte pochvalu od lichôtky a všeobecného dojmu
Nie každé pozitívne hodnotenie má rovnakú informačnú hodnotu. Ak vám niekto povie, že ste „úžasní“, môže to byť prejav náklonnosti alebo zdvorilosti. Ak však pomenuje konkrétne správanie a jeho dôsledok, máte pevnejší podklad.
Pri hodnotení pochvaly si môžete všimnúť tri veci:
- Je konkrétna? Hovorí, čo presne bolo dobré?
- Je človek v pozícii, z ktorej to môže posúdiť? Napríklad klient vie opísať, čo mu pomohlo, kolega zas môže vidieť vašu spoluprácu.
- Opakuje sa podobná spätná väzba? Jeden názor je jedna informácia, opakovaný vzorec už môže byť zaujímavejší.
To vám umožní brať pozitívnu spätnú väzbu vážne bez toho, aby ste jej pripisovali väčší význam, než má.
Vytvorte si dôkazy namiesto zbierky komplimentov
Ak chcete pochvalu využiť na zdravšie sebahodnotenie, nemusíte si vytvárať zoznam všetkých pekných viet, ktoré ste počuli. Užitočnejší je krátky záznam dôkazov o tom, čo fungovalo.
Napríklad si po dôležitejšej situácii môžete zapísať:
- Situácia: čo ste robili.
- Výsledok: čo sa podarilo alebo zlepšilo.
- Spätná väzba: čo si všimol niekto iný.
- Váš podiel: čo konkrétne ste urobili.
- Prenositeľná schopnosť: čo z toho môžete použiť nabudúce.
Modelový príklad: po prezentácii dostanete spätnú väzbu, že bola prehľadná a dobre sa sledovala. Namiesto vety „ľuďom sa páčila prezentácia“ si zapíšete, že ste jasne rozdelili obsah do troch blokov, používali krátke prechody a na konci zhrnuli hlavný záver. To sú konkrétne postupy, ktoré viete zopakovať.
Takto sa sebavedomie neopiera iba o pocit alebo cudzie uznanie. Opiera sa o spojenie skúsenosti, výsledku a pozorovateľného správania.
Pozor na opačný extrém závislosť od pochvaly
Prijímať pochvalu je užitočné, no nie je cieľom začať ju vyhľadávať pri každom kroku. Ak potrebujete potvrdenie zvonka pred každým rozhodnutím, pozitívna spätná väzba môže prestať byť informáciou a stať sa podmienkou istoty.
Pomáha preto po pochvale položiť si aj vlastnú otázku: „Čo si o svojom výkone myslím ja a podľa akých kritérií?“ Ak ste mali vopred jasný cieľ, môžete ho porovnať s výsledkom bez ohľadu na to, či vás niekto pochválil.
Napríklad pri prezentácii ste si stanovili, že chcete hovoriť zrozumiteľne, dodržať čas a odpovedať na otázky bez uhýbania. Pochvala publika je príjemná a môže priniesť ďalší pohľad, ale vlastné hodnotenie máte o čo oprieť.
Ako reagovať, keď pochvale jednoducho neveríte
Nemusíte sa nútiť okamžite cítiť presne tak, ako vás hodnotí druhý človek. Ak vám pochvala pripadá prehnaná, môžete ju prijať bez vnútorného súhlasu so všetkým, čo obsahuje.
V praxi stačí: „Ďakujem, cením si, že to hovoríte.“ Potom sa k spätnej väzbe môžete vrátiť neskôr. Skúste si položiť otázku, či existuje konkrétny dôkaz, ktorý ju podporuje, a či podobnú vec už niekto spomenul aj predtým.
Ak zistíte, že pochvala stojí na reálnom správaní, môžete ju zaradiť medzi dôkazy. Ak je veľmi všeobecná alebo nezodpovedá tomu, čo sa stalo, nemusíte si ju osvojiť ako pravdu. Prijatie reakcie druhého človeka a súhlas s jeho hodnotením sú dve odlišné veci.
Nechajte pozitívnu spätnú väzbu ovplyvniť ďalší krok
Najväčší praktický prínos pochvaly vznikne vtedy, keď z nej viete niečo použiť. Ak sa opakovane dozvedáte, že dobre vysvetľujete zložité veci, môže to byť podnet vziať si na starosť prezentáciu, mentoring alebo tvorbu návodov. Ak ľudia oceňujú váš pokoj pri konfliktoch, možno ide o schopnosť, ktorú môžete cielene rozvíjať.
Nemusíte z každej pochvaly vytvárať kariérne rozhodnutie. Stačí si všimnúť opakujúce sa signály a porovnať ich s vlastnou skúsenosťou.
Pri najbližšej pochvale môžete vyskúšať jednoduchý postup:
- Zastavte automatické zľahčenie.
- Poďakujte bez vysvetľovania.
- Ak je to užitočné, spýtajte sa na konkrétnosť.
- Pomenujte svoj reálny podiel.
- Rozhodnite, či spätná väzba ukazuje schopnosť, ktorú chcete ďalej využívať.
Takto môže pochvala podporiť realistickejšie sebavedomie bez toho, aby sa zmenila na meradlo vašej hodnoty. Cieľom nie je veriť každej pozitívnej vete, ale neodmietať užitočnú informáciu iba preto, že hovorí niečo dobré o vás.
