Premieňajte neúspech na konkrétne poučenie
Neúspech je udalosť, nie definícia vašich schopností
Keď sa niečo nepodarí, ľahko si z jednotlivého výsledku vytvoríme záver o sebe: „Nie som na to.“ Také tvrdenie môže uzavrieť priestor na učenie. Presnejšie je opísať, čo sa stalo, ktoré rozhodnutie k tomu prispelo a čo zostalo mimo vašej kontroly. Napríklad: „Nedokončil som prezentáciu v dohodnutom čase, pretože som začal príliš neskoro a podklady prišli neskôr.“
Rozdeľte si reflexiu na tri otázky: Čo fungovalo? Čo nefungovalo? Čo urobím nabudúce inak? Vyberte jednu zmenu, ktorú viete ovplyvniť, napríklad požiadať o podklady skôr alebo rozdeliť úlohu na kontrolné body. Ak bol výsledok ovplyvnený okolnosťou mimo vašej kontroly, zahrňte ju do ďalšieho plánu namiesto toho, aby ste sa za ňu trestali.
Požiadajte o spätnú väzbu človeka, ktorý pozná cieľ alebo situáciu. Povedzte mu, že hľadáte konkrétny krok, nie všeobecný súd. Neúspech netreba romantizovať ani vyhľadávať; ak má vážne dôsledky, najprv riešte nápravu a podporu. Až potom sa vracajte k učeniu. Ak sa rovnaký problém opakuje, môže byť potrebné zmeniť viac než osobný návyk, napríklad rozsah práce, dostupné zdroje alebo tímovú dohodu. Užitočné poučenie vedie k primeranej zmene, nie k prázdnemu sľubu, že nabudúce budete dokonalí.
Keď sa niečo nepodarí, rozlíšte, či ste cieľ zle odhadli, krok nevykonali alebo vám chýbala potrebná podpora. Každá príčina môže vyžadovať iný ďalší postup.