Komunikácia: zrozumiteľnosť si treba overiť, nie predpokladať
Komunikácia: zrozumiteľnosť si treba overiť, nie predpokladať
Vedúci povie: „Prosím, dokončite to čo najskôr.“ Kolega prikývne, ale obaja si pod touto vetou predstavia iný termín, rozsah aj podobu výsledku. Takéto nedorozumenie nevzniká nevyhnutne zo zlej vôle. Často chýba konkrétnosť. Schopnosť komunikovať preto neznamená hovoriť veľa alebo presvedčivo; znamená odovzdať podstatné informácie tak, aby podľa nich druhý človek vedel konať.
Pri zadávaní úlohy pomenujte výsledok, termín a hranice rozhodovania. Namiesto „spravte prehľad“ skúste: „Do štvrtka pripravte jednu stranu s tromi možnosťami a ich nákladmi; finálny výber urobíme spolu.“ Ak niečo neviete, povedzte to. Presná neistota je užitočnejšia než predstieranie, že máte pripravené všetky odpovede.
Rovnako dôležité je počúvanie. Predstavte si, že zákazník opisuje problém, no vy už po prvej vete ponúkate riešenie. Skúste najprv povedať: „Rozumiem tomu tak, že najviac vás zdržuje schvaľovanie. Je to hlavný problém?“ Takéto overenie môže odhaliť rozdiel medzi tým, čo ste počuli, a tým, čo človek skutočne potrebuje.
Miniúloha: pri najbližšej dohode požiadajte o krátke zhrnutie, kto urobí čo a dokedy. Nezamieňajte túto kontrolu s vypočúvaním alebo nedôverou. Ak je rozhovor citlivý, otázku formulujte spolupracujúco: „Máme rovnakú predstavu o ďalšom kroku?“ Výsledkom dobrej komunikácie nie je obdiv publika, ale spoločné pochopenie a menší priestor na chyby.