Zručnosť nie je to isté ako vedomosť

Zručnosť nie je to isté ako vedomosť

Vypočujete si prednášku o aktívnom počúvaní. Viete vysvetliť, prečo je dôležité neskákať druhým do reči. Na najbližšej porade však po prvej vete kolegu začnete obhajovať vlastný názor. Vedomosť máte, ale jej použitie ešte nie je spoľahlivou zručnosťou. Rozdiel sa ukáže až v situácii, keď treba niečo urobiť, rozhodnúť alebo povedať, často aj pod tlakom.

Praktickú zručnosť si opíšte cez pozorovateľné konanie. Namiesto „chcem byť lepší komunikátor“ skúste „vypočujem otázku do konca, stručne ju zhrniem a až potom odpoviem“. Taký opis sa dá skúšať a hodnotiť. Ak si vyberiete príliš všeobecný cieľ, nebudete vedieť, čo presne trénovať ani ako rozpoznať zlepšenie. Schopnosť navyše môže byť silná v jednej situácii a neistá v inej.

Pri zručnostiach rozlišujte tri vrstvy: rozumiem postupu, dokážem ho vykonať v pokojnej skúške a použijem ho aj v skutočnej situácii. Posledná vrstva môže vyžadovať tréning s rozptýlením, časovým tlakom alebo nečakanou námietkou. Zvyšujte však náročnosť postupne. Ak hneď začnete najťažšou situáciou, výsledok vám možno povie viac o strese než o samotnej schopnosti.

Vyberte jednu vedomosť, ktorú už dobre poznáte, ale nepoužívate dôsledne. Napíšte jednu vetu začínajúcu slovami „Zručnosť preukážem, keď…“. Potom si predstavte reálnu situáciu, v ktorej to môžete skúsiť. Vzdelávanie sa začína meniť na schopnosť, keď má konkrétnu podobu v konaní.

Človek vie vysvetliť aktívne počúvanie, no pri rozhovore stále prerušuje. Čo najlepšie pomôže?

Zručnosti do praxe: ako sa učiť, myslieť a spolupracovať

Pokračovať v školení

Zadajte e-mailovú adresu a pokračujte v školení.