Trieda, v ktorej sa možno pýtať a mýliť
Trieda, v ktorej sa možno pýtať a mýliť
Žiak vysloví nesprávnu odpoveď a niekoľko spolužiakov sa zasmeje. Učiteľ má na výber: chybu rýchlo opraviť a pokračovať, alebo najprv upraviť podmienky rozhovoru. Ak sa žiaci boja zosmiešnenia, môžu radšej mlčať, aj keď majú otázky. Triedna atmosféra preto nie je doplnok vyučovania; ovplyvňuje, kto sa odváži premýšľať nahlas.
Pravidlá nastavte konkrétne: neskáčeme si do reči, nesmejeme sa človeku, rozoberáme myšlienku a môžeme povedať „zatiaľ neviem“. Nestačí ich vyvesiť na nástenku. Keď zaznie výsmech, pokojne prerušte rozhovor: „Môžeme nesúhlasiť s odpoveďou, nie zhadzovať spolužiaka.“ Potom vráťte pozornosť k učeniu. Žiakovi, ktorý odpovedal, dajte možnosť doplniť alebo opraviť svoj názor bez verejného poníženia.
Chybu môžete premeniť na otázku: „Ktorá časť tejto úvahy dáva zmysel a kde sa začína rozchádzať s príkladom?“ Takto neoslavujete každý omyl; používate ho na odhalenie spôsobu myslenia. Pri citlivých témach je vhodné dať najprv čas na tichú prípravu alebo odpoveď vo dvojici.
Bezpečie však neznamená, že všetky odpovede sú rovnako správne. Učiteľ zostáva presný, pomenúva hranice a vedie žiakov k dôkazom. Cieľom je prostredie, kde sa dá otvorene skúšať, meniť názor a zároveň niesť zodpovednosť za spôsob, akým spolu hovoríme.