V skupinovej úlohe sa jedno dieťa automaticky ujme slova, druhé začne organizovať materiál a tretie radšej čaká, čo mu ostatní povedia. Ak sa tieto roly opakujú stále rovnako, dieťa si môže ľahko vytvoriť predstavu, že „vodca“ je ten, kto rozhoduje, a ostatní majú iba nasledovať. Užitočnejšie je ukázať mu, že dobrý tím potrebuje rôzne roly a tie sa môžu meniť podľa situácie.
Vo veku 10 až 12 rokov už deti dokážu vnímať nielen vlastnú úlohu, ale aj to, čo potrebuje skupina ako celok. Pri jednej úlohe môže byť dôležité rýchlo rozhodnúť, pri druhej vypočuť nápady, pri tretej povzbudiť unavený tím a pri štvrtej jednoducho spoľahlivo dokončiť pridelenú časť. Cieľom preto nie je vychovať z každého dieťaťa „lídra“, ale naučiť ho rozpoznať, čím môže tímu práve teraz najviac pomôcť.
Tímová rola nie je nálepka na dieťa
Keď dieťa raz dobre zorganizuje skupinu, neznamená to, že musí byť organizátorom pri každej ďalšej úlohe. Rovnako tichšie dieťa nemusí zostať navždy iba pozorovateľom.
Roly je užitočné chápať ako dočasné spôsoby prispievania. Niekedy tím potrebuje človeka, ktorý určí smer. Inokedy niekoho, kto spojí rozdielne názory, všimne si prehliadaného člena alebo dotiahne rozpracované veci.
Najprv sa pýtajte, čo tím potrebuje
Pred rozdelením úloh pomáha krátka otázka: „Čo je teraz najväčší problém nášho tímu?“ Odpoveď môže byť rôzna. Skupina možno nevie, ako začať, má príliš veľa nápadov, nestíha, niekto sa nezapája alebo vznikol spor.
Až potom má zmysel rozhodovať, kto čo urobí. Dieťa sa tak učí, že rozdelenie rolí nevychádza iba z obľúbenosti alebo z toho, kto je najhlasnejší.
| Situácia v tíme | Užitočný spôsob prispievania |
|---|---|
| Skupina nevie, kde začať | Navrhnúť prvý krok a pomôcť vytvoriť plán |
| Každý presadzuje iný nápad | Dať priestor argumentom a hľadať spoločné body |
| Času je málo | Určiť priority a rozdeliť konkrétne úlohy |
| Niekto zostáva bokom | Zapojiť ho otázkou alebo primeranou úlohou |
| Tím stráca energiu | Zistiť dôvod a navrhnúť pauzu, zmenu tempa alebo povzbudenie |
Rozdeľujte úlohy podľa schopností aj záťaže
Jednoduché pravidlo „urobí to ten, kto je v tom najlepší“ môže fungovať krátkodobo, ale pri opakovaní má nevýhodu. Najschopnejší člen môže dostávať stále viac práce a ostatní menej príležitostí niečo si vyskúšať.
Pri rozdeľovaní preto sledujte dve veci: kto má pre úlohu vhodné schopnosti a či je rozdelenie záťaže primerané. Ak napríklad jeden člen zvláda fyzicky náročnejšiu časť, ostatní môžu prevziať inú zodpovednosť. Ak jeden dobre prezentuje, nemusí automaticky hovoriť za skupinu pri každom projekte.
Pomáhajú otázky:
- Kto má s touto úlohou skúsenosť?
- Kto si ju potrebuje precvičiť?
- Kto už má veľa práce?
- Dá sa náročná úloha rozdeliť alebo v nej striedať?
Tým sa tím učí využívať silné stránky bez toho, aby z nich vznikla povinnosť robiť stále to isté.
Vedenie môže na chvíľu prevziať ten, kto má najlepší prehľad
V niektorých situáciách potrebuje tím rýchlejšie rozhodovanie. Neznamená to však, že musí existovať jeden stály vodca. Vedenie môže na určitú časť úlohy prevziať človek, ktorý má najlepší prehľad alebo skúsenosť.
Pri logickej úlohe môže viesť dieťa, ktoré vie dobre usporiadať možnosti. Pri stavbe môže koordinovať ten, kto rozumie konštrukcii. Pri prezentácii sa vedenie môže presunúť k človeku, ktorý sleduje čas a poradie výstupov.
Počúvanie je aktívna tímová rola
Dieťa môže mať pocit, že prispieva iba vtedy, keď prinesie vlastný nápad. V skutočnosti môže byť pre tím dôležitý aj človek, ktorý pomôže ostatným vysvetliť ich pohľad a všimne si, kde sa návrhy prekrývajú.
Takáto rola nie je pasívne mlčanie. Aktívne počúvanie môže vyzerať napríklad takto:
- zhrnúť dva rozdielne návrhy vlastnými slovami,
- spýtať sa, v čom sa návrhy zhodujú,
- overiť, či každý dostal priestor povedať svoj názor,
- upozorniť na otázku, ktorú tím zatiaľ nevyriešil.
Dieťa tak vidí, že vplyv v tíme nevzniká iba hlasným presadzovaním vlastnej možnosti.
Podporovateľ nemusí všetkých iba povzbudzovať
Keď tím stráca energiu, automatickou reakciou býva povzbudzovanie. Niekedy však problémom nie je nedostatok motivácie, ale únava, nejasná úloha alebo pocit, že práca nemá koniec.
Podpora preto začína otázkou: „Čo nám teraz najviac bráni pokračovať?“ Odpoveď môže viesť ku krátkej pauze, zjednodušeniu úlohy, novému rozdeleniu práce alebo vysvetleniu ďalšieho kroku.
Dieťa sa tým učí, že pomáhať tímu neznamená nútiť ostatných, aby sa cítili nadšene. Užitočnejšie je všimnúť si príčinu problému a reagovať na ňu.
Pri konflikte nemusí dieťa automaticky robiť rozhodcu
Keď sa dvaja členovia hádajú, tretí môže mať potrebu okamžite rozhodnúť, kto má pravdu. To však nie je vždy potrebné. Niekedy stačí vytvoriť priestor, aby obe strany stručne povedali svoj pohľad a vrátili sa k tomu, čo tím potrebuje vyriešiť.
Praktický postup môže mať štyri kroky:
- Zastaviť osobné útoky: vrátiť rozhovor k problému.
- Vypočuť obe strany: bez okamžitého výberu víťaza.
- Pomenovať spoločný cieľ: čo tím stále potrebuje dokončiť.
- Vybrať ďalší krok: kompromis, skúšku jednej možnosti alebo krátku pauzu.
Ak konflikt presahuje bežnú nezhodu, je dlhodobý alebo sa mení na ponižovanie či nátlak, je primerané zapojiť dospelého.
Pozorovateľ je užitočný iba vtedy, keď vie zasiahnuť
Niektoré deti prirodzene radšej sledujú dianie a vyhodnocujú ho. Aj to môže byť cenná tímová rola. Problém vzniká, ak sa pozorovanie zmení na spôsob, ako sa vyhnúť zodpovednosti.
Pozorovateľ môže tímu priniesť hodnotu tým, že si všimne opakujúci sa problém, kontroluje čas, sleduje, či sa nezabudlo na časť zadania, alebo upozorní, že sa niekto nezapája.
Dobré pozorovanie má viesť k užitočnej informácii alebo zásahu. Ak dieťa iba čaká, ako rozhodnú ostatní, nejde ešte o plnohodnotnú tímovú rolu.
Po neúspechu skúmajte fungovanie tímu, nie vinníka
Po prehratej hre alebo nepodarenom projekte je ľahké hľadať človeka, ktorý urobil chybu. Pre učenie je užitočnejšie pozrieť sa na celý postup.
Skupina si môže položiť štyri otázky:
- Čo nám fungovalo?
- Kde sme stratili čas alebo informácie?
- Boli roly rozdelené primerane?
- Ktorú rolu alebo zodpovednosť by sme nabudúce zmenili?
Takáto reflexia pomáha deťom pochopiť, že neúspech nemusí znamenať, že niekto je „zlý tímový hráč“. Niekedy bol problém v rozdelení práce, komunikácii alebo načasovaní.
Striedanie rolí sa dá trénovať pri jednej úlohe
Na tréning nepotrebujete zložitý program. Stačí skupinová úloha, pri ktorej sa roly vedome vymenia.
Napríklad pri stavbe veže alebo riešení hádanky môžete rozdeliť prácu do troch krátkych etáp. V každej etape má iné dieťa za úlohu koordinovať, iné sledovať čas a ďalšie kontrolovať, či dostali priestor všetky návrhy. Potom sa roly vymenia.
Po skončení sa nepýtajte iba, kto bol najlepší vedúci. Užitočnejšie sú otázky:
- V ktorej role sa ti pracovalo najľahšie?
- Ktorá bola pre teba náročná?
- Kedy tím potreboval viac rozhodnosti a kedy viac počúvania?
- Ktorá výmena rolí zlepšila výsledok?
Dospelý nemá prideľovať role podľa povahy dieťaťa
Ak dospelý opakovane povie „ty si komunikatívny, tak budeš prezentovať“ alebo „ty si pokojná, tak budeš zapisovať“, môže nechtiac upevniť stále rovnaké rozdelenie.
Lepšie je vychádzať z aktuálnej úlohy a zároveň vytvárať priestor na skúšanie. Dieťa, ktoré často organizuje, môže raz dostať rolu poslucháča. Dieťa, ktoré býva tiché, môže viesť krátku časť, ktorú dobre pozná.
Nie každé dieťa musí zvládnuť každú rolu rovnako dobre. Zmyslom je rozšíriť repertoár správania, nie zmazať prirodzené rozdiely medzi deťmi.
Jednoduchý postup pred každou tímovou úlohou
Pred projektom, hrou alebo spoločným riešením problému môžete použiť krátky rámec, ktorý nezaberie viac než pár minút:
- Pomenujte cieľ: čo má tím na konci dosiahnuť.
- Zistite potreby: čo bude pravdepodobne najťažšia časť.
- Rozdeľte prvé roly: podľa schopností, záťaže a ochoty skúšať.
- Dohodnite bod kontroly: kedy sa pozriete, či rozdelenie funguje.
- Roly podľa potreby zmeňte: bez toho, aby zmena pôsobila ako trest alebo zlyhanie.
- Na konci vyhodnoťte spoluprácu: čo pomohlo tímu, nielen kto podal najlepší individuálny výkon.
Dieťa sa tak postupne učí, že tímová práca nie je súťaž o pozíciu vodcu. Je to schopnosť vnímať spoločný cieľ, prispôsobiť svoju rolu situácii a vedieť raz viesť, inokedy počúvať, podporiť alebo spoľahlivo dokončiť svoju časť.
