Na pracovnom podujatí sa vás niekto opýta, čomu sa venujete. Viete, že by bolo užitočné spomenúť projekt, ktorý sa vám podaril, no v hlave sa ozve nepríjemný pocit: nechcem sa chváliť. Odpoviete preto príliš všeobecne, druhá strana nezistí, čo viete, a rozhovor sa skončí skôr, než mohol začať.
Pri profesionálnych vzťahoch je sebaprezentácia prirodzenou súčasťou komunikácie. Rozdiel nie je v tom, či o svojich úspechoch hovoríte, ale ako ich zasadíte do kontextu a čo tým druhému človeku umožníte pochopiť. Cieľom nie je pôsobiť dôležito, ale dať dostatok informácií na zmysluplný rozhovor.
Chválenie a profesionálna sebaprezentácia nie sú to isté
Chválenie zvyčajne smeruje k hodnoteniu vlastnej osoby. Profesionálna sebaprezentácia opisuje skúsenosť, výsledok alebo spôsob práce, ktorý je relevantný pre situáciu. Rozdiel môže byť malý v slovách, ale výrazný v tom, ako rozhovor pôsobí.
| Prístup | Príklad | Ako môže pôsobiť |
|---|---|---|
| Hodnotenie seba | Som jeden z najlepších ľudí na tieto projekty | Dôraz je na vlastnej výnimočnosti |
| Opis skúsenosti | Posledný rok som viedol tri podobné projekty | Druhá strana dostane konkrétny kontext |
| Vágne zľahčovanie | Robím tam všeličo, nič zvláštne | Nie je zrejmé, čo vlastne viete |
| Konkrétny prínos | V projekte som mal na starosti zavedenie nového procesu | Rozhovor môže prirodzene pokračovať otázkami |
Nemusíte sami seba označovať za úspešných. Často stačí pomenovať, čo ste robili, čo sa podarilo a za čo ste niesli zodpovednosť.
Začnite tým, čo je pre druhého človeka relevantné
Pri prvom stretnutí nie je potrebné predstaviť celý profesijný životopis. Užitočnejšie je vybrať jednu skúsenosť, ktorá súvisí s témou rozhovoru.
Ak sa napríklad rozprávate s človekom z oblasti logistiky, nemusíte vymenovať všetky svoje pracovné úspechy. Stačí spomenúť projekt, v ktorom ste riešili podobný problém. Ak hovoríte s niekým, kto vedie tím, môže byť relevantná vaša skúsenosť so zavedením procesu alebo koordináciou ľudí.
Dobrá otázka pre seba znie: ktorá informácia pomôže druhej strane pochopiť, prečo má zmysel pokračovať v tomto rozhovore?
Použite jednoduchú trojicu úloha výsledok poučenie
Ak máte problém hovoriť o svojich úspechoch prirodzene, pomôže krátka štruktúra. Nemusíte rozprávať dlhý príbeh. Stačia tri prvky:
- Úloha: čo ste mali na starosti alebo aký problém ste riešili.
- Výsledok: čo sa podarilo dosiahnuť alebo zlepšiť.
- Poučenie: čo ste si z toho odniesli a čo dnes viete robiť lepšie.
Namiesto vety „viedol som veľmi úspešný projekt“ môžete povedať: „Koordinoval som zavedenie nového systému v menšom tíme. Podarilo sa nám prejsť na nový postup bez prerušenia prevádzky a odvtedy si dávam oveľa väčší pozor na prípravu ľudí pred samotnou zmenou.“
Takéto predstavenie nepôsobí iba ako zoznam zásluh. Obsahuje skúsenosť aj reflexiu a dáva druhej strane viac možností, na čo nadviazať.
Nevytvárajte si povinnosť znieť pôsobivo
Neistota pri sebaprezentácii často rastie vtedy, keď máme pocit, že musíme zaujať za každú cenu. Potom vznikajú dve krajnosti: buď úspechy zveličujeme, alebo ich radšej úplne zatajujeme.
Užitočnejší cieľ je jednoduchší: byť zrozumiteľný a konkrétny. Človek, s ktorým sa rozprávate, nepotrebuje obdivovať vašu kariéru. Potrebuje vedieť, kto ste, čomu sa venujete a či máte spoločnú tému.
Konkrétnosť pôsobí dôveryhodnejšie než veľké prívlastky
Výrazy ako úspešný, výnimočný, špičkový alebo revolučný hovoria málo, ak za nimi nie je konkrétny obsah. Pri networkingu je zvyčajne užitočnejšie pomenovať činnosť alebo výsledok.
Napríklad:
- namiesto „som veľmi skúsený manažér“ povedzte, aké tímy alebo projekty ste viedli,
- namiesto „mám výborné kontakty“ povedzte, v akom prostredí sa dlhodobo pohybujete,
- namiesto „robím veľké projekty“ stručne opíšte typ projektu a svoju rolu,
- namiesto „som expert na zmeny“ uveďte, aký druh zmeny ste riešili.
Konkrétnosť má ešte jednu výhodu. Druhý človek si môže sám vytvoriť názor na hodnotu vašej skúsenosti bez toho, aby ste ho k tomu tlačili.
Priznajte aj hranice vlastnej skúsenosti
Profesionálna sebaprezentácia nemusí byť zoznamom iba pozitívnych výsledkov. Dôveryhodne môže pôsobiť aj veta, ktorá ukáže, čo ste ešte nerobili alebo kde máte menej skúseností.
Napríklad: „Túto oblasť poznám skôr z menších projektov. Pri veľkom nasadení by som si potreboval doplniť technické detaily.“ Takéto vyjadrenie neuberá automaticky na hodnote. Naopak, pomáha druhej strane lepšie odhadnúť, kde je vaša reálna skúsenosť a kde už začína neistota.
Pri profesionálnych vzťahoch je dlhodobá dôveryhodnosť často užitočnejšia než jednorazový silný dojem.
Po predstavení seba presuňte pozornosť späť na druhého
Rozhovor začne pôsobiť ako chválenie najmä vtedy, keď sa dlho točí iba okolo jedného človeka. Po krátkom predstavení vlastnej skúsenosti preto prirodzene položte otázku druhej strane.
Môžete nadviazať napríklad:
- „Ako to riešite u vás?“
- „S čím máte pri podobných projektoch najväčší problém?“
- „Je to téma, ktorou sa momentálne zaoberáte?“
- „Čo sa vám pri tomto prístupe osvedčilo?“
Tak sa sebaprezentácia mení na výmenu. Nejde už o jednostranné dokazovanie vlastnej hodnoty, ale o hľadanie spoločného bodu.
Modelový príklad z networkingového podujatia
Predstavme si, že sa na odbornom podujatí rozprávate s človekom, ktorý pracuje vo firme, kde by pre vás mohla byť zaujímavá budúca spolupráca. Opýta sa vás, čomu sa venujete.
Príliš neurčitá odpoveď môže znieť: „Robím v projektovom riadení.“ Príliš tlačená odpoveď zasa: „Som veľmi dobrý projektový manažér a mám za sebou množstvo úspešných projektov.“
Vyváženejšia verzia môže byť: „Vediem projekty, pri ktorých sa mení interný proces a treba zosúladiť viac tímov. Posledný rok som riešil najmä zavádzanie nových postupov bez prerušenia bežnej prevádzky. Ako máte podobné zmeny nastavené u vás?“
V niekoľkých vetách zaznie odbornosť, skúsenosť aj téma na pokračovanie rozhovoru. Bez potreby hodnotiť samého seba.
Pripravte si tri skúsenosti, nie naučený monológ
Ak sa pri networkingu cítite neisto, môže pomôcť príprava. Nie však v podobe dokonale nacvičeného prejavu. Užitočnejšie je mať v hlave tri krátke skúsenosti, ktoré viete použiť podľa situácie.
Vyberte si napríklad:
- Projekt, na ktorý ste hrdí: pretože ukazuje vašu silnú stránku.
- Problém, ktorý ste vyriešili: pretože ukazuje spôsob premýšľania.
- Situáciu, z ktorej ste sa niečo naučili: pretože ukazuje schopnosť reflexie a rastu.
Každú skúsenosť skúste zhrnúť do troch alebo štyroch viet. Potom ju nemusíte recitovať. Stačí vedieť, čo je jej podstatou.
Čomu sa pri sebaprezentácii radšej vyhnúť
Aj dobrý obsah môže pôsobiť nepríjemne, ak sa použije bez ohľadu na situáciu. Pozor najmä na tieto chyby:
- Príliš dlhý monológ: ak druhá strana nemá priestor reagovať, rozhovor sa mení na prezentáciu.
- Porovnávanie sa s ostatnými: vlastnú hodnotu nemusíte dokazovať znižovaním kolegov alebo konkurencie.
- Úspechy bez kontextu: zoznam titulov a projektov nemusí byť relevantný pre aktuálnu tému.
- Zveličovanie vlastnej roly: pri tímových výsledkoch je vhodné pomenovať, za čo ste zodpovedali vy a čo bolo výsledkom spoločnej práce.
- Falošná skromnosť: zľahčovanie vlastnej práce môže pôsobiť rovnako neprirodzene ako prehnané chválenie.
Keď vám je sebaprezentácia nepríjemná, začnite menším krokom
Nemusíte sa zo dňa na deň zmeniť na človeka, ktorý bez zaváhania oslovuje každého v miestnosti. Ak vám je profesionálne predstavovanie nepríjemné, začnite v situáciách s nižším tlakom.
Môžete si vyskúšať krátke predstavenie pri rozhovore s kolegom z iného oddelenia, pri menšom odbornom stretnutí alebo pri prirodzenej debate po prezentácii. Cieľom nie je hovoriť o sebe viac, ale hovoriť o svojej práci presnejšie.
Postupne si všimnete, ktoré formulácie vám sedia a pri ktorých máte pocit, že hráte cudziu rolu. Aj to je užitočná spätná väzba.
Dobré profesionálne vzťahy nevznikajú z jedného silného dojmu
Prvé predstavenie môže otvoriť rozhovor, ale dlhodobý profesionálny vzťah stojí na ďalšej komunikácii, spoľahlivosti a vzájomnom záujme. Preto nemusíte do prvých piatich minút vložiť všetko, čo ste kedy dosiahli.
Ak sa rozhovor rozvíja, ďalšie skúsenosti môžu prísť neskôr. Ak sa nerozvíja, ani dokonale pripravený zoznam úspechov z neho nemusí vytvoriť kvalitný kontakt.
Pri najbližšej príležitosti preto skúste jednoduchý postup: jedna relevantná skúsenosť, jeden konkrétny výsledok a jedna otázka druhej strane. Tak zostane rozhovor profesionálny, prirodzený a obojstranný.
