Predstavte si, že po cvičnej prezentácii na kurze počujete: „Záver je nejasný a hlavná myšlienka sa stráca.“ Prikývnete, no zvyšok hodnotenia už takmer nevnímate. V hlave sa vám ozýva, že ostatní sú lepší a vy na to nemáte. Doma potom odkladáte ďalšie cvičenie, hoci ste sa pôvodne chceli niečo naučiť.
V takej chvíli môžete postupne riešiť dve veci: vlastnú reakciu a konkrétnu úlohu. Práca s emocionálnou inteligenciou tu môže mať jednoduchú podobu. Všimnete si, čo cítite, zvolíte spôsob odpovede a zistíte, ktorá časť hodnotenia vám pomôže pri ďalšom pokuse. Nasledujúci postup môžete skúsiť pri kurze, rekvalifikácii alebo učení novej zručnosti v dospelosti.
Dajte si priestor pred prvou odpoveďou
Ak máte chuť okamžite vysvetľovať, prečo hodnotenie nie je spravodlivé, skúste si najprv všimnúť svoju reakciu. Môže ísť o sklamanie z výsledku, rozpaky pred skupinou, hnev na spôsob komunikácie alebo zmätok z nejasnej pripomienky. Nemusíte nájsť presné pomenovanie každého pocitu. Stačí si uvedomiť, čo vás práve najviac zasiahlo.
Pri ústnej spätnej väzbe si môžete vypýtať chvíľu na poznámky alebo požiadať o zopakovanie hlavného bodu. Ak už nedokážete sledovať vysvetlenie, skúste sa dohodnúť na návrate k nemu po prestávke. Pri písomnom hodnotení môžete odpoveď odložiť, kým si pripomienky prejdete spolu so svojou prácou.
Oddeľte hodnotenie práce od záveru o sebe
Skúste si na papier rozdeliť, čo zaznelo, čo to vo vás vyvolalo a čo ste si z toho vyvodili. Veta o nejasnom závere prezentácie ešte nehovorí, že sa nedokážete naučiť prezentovať. Rovnako však nepríjemný pocit sám osebe neurčuje, či je pripomienka nesprávna.
V úvodnej modelovej situácii môže krátky zápis vyzerať takto:
| Časť zápisu | Konkrétny príklad |
|---|---|
| Čo zaznelo. | „Záver je nejasný a hlavná myšlienka sa stráca.“ |
| Čo cítim. | Sklamanie a rozpaky pred ostatnými. |
| Aký záver som si pridal. | „Na prezentovanie nemám a lektor si myslí, že som neschopný.“ |
| Čo potrebujem overiť. | Ktorá časť záveru bola nejasná a čo v nej malo zaznieť? |
Domnienku o názore druhého človeka si označte ako domnienku. Ak lektor nehovoril o vašich schopnostiach celkovo, nepripisujte mu taký výrok. Zároveň môžete uznať, že vás hodnotenie zamrzelo. Obe informácie sa zmestia do jedného pohľadu na situáciu.
Zápis má poslúžiť na spresnenie ďalšieho kroku. Ak sa opakovane vraciate k tým istým vetám a nepribúda žiadna otázka ani návrh opravy, odložte ho. K práci sa môžete vrátiť neskôr alebo si nejasné miesto prejsť s niekým, kto pozná zadanie.
Vyžiadajte si ukážku a kritérium
Pri komentári „slabé“, „nepresvedčivé“ či „málo prepracované“ ešte nemusí byť jasné, čo máte robiť inak. Požiadajte o konkrétnu ukážku vo svojej práci a o vysvetlenie, podľa čoho sa posudzuje výsledok. Vyberte si jednu z nasledujúcich otázok podľa toho, čo vám chýba:
- Miesto problému: „Môžete mi ukázať, v ktorej časti sa hlavná myšlienka stráca?“
- Očakávaný výsledok: „Čo by mal poslucháč po závere vedieť alebo urobiť?“
- Poradie opráv: „Ktorú z pripomienok mám pri ďalšom pokuse riešiť ako prvú?“
Potom si vlastnými slovami overte, čomu ste porozumeli: „Rozumiem tomu tak, že mám na konci jasne pomenovať návrh a rozhodnutie, ktoré od publika potrebujem.“ Lektor môže potvrdiť váš výklad alebo ho spresniť.
Ak máte k dispozícii hodnotiace kritériá, porovnajte pripomienku s nimi. Pri cvičnej prezentácii sa môže hodnotiť zrozumiteľnosť záveru, pri inom zadaní práca so zdrojmi či presnosť postupu. Oprava má zodpovedať tomu, čo sa práve učíte.
Premeňte pripomienku na jednu overiteľnú úpravu
Zoznam pripomienok ešte nie je plán precvičovania. Vyberte si jednu podstatnú zmenu, ktorú viete urobiť a následne skontrolovať. Ak sa neviete rozhodnúť medzi viacerými chybami, vráťte sa k otázke na ich poradie. Rozsah opravy pritom prispôsobte zadaniu a termínu.
Pokračovanie modelovej situácie: V cvičnej prezentácii predstavujete nápad na knižný klub. Pôvodný záver znie: „Mohlo by to byť zaujímavé, tak to je asi všetko.“ Po spresnení spätnej väzby ho prepíšete: „Navrhujem stretnutie nad jednou knihou raz za mesiac. Dnes sa potrebujeme dohodnúť, či máme záujem a ktorý deň nám vyhovuje.“
Teraz máte konkrétnu vec na overenie. Požiadajte človeka, ktorému záver poviete, aby vlastnými slovami zopakoval, aký návrh počul a o čom sa má rozhodnúť. Ak to z vašich viet nevie určiť, môžete ich ďalej upraviť. Pri tomto pokuse sa sústreďte na zrozumiteľnosť záveru.
Podobne môžete pri písomnej úlohe doplniť vysvetlenie medzi tvrdením a príkladom alebo pri praktickom cvičení zopakovať krok, v ktorom sa objavila chyba. Cieľ „viac sa snažiť“ si tak preložíte do činnosti, ktorú dokážete vykonať.
Nesúhlas opierajte o zadanie a konkrétne dôvody
Nie každú pripomienku musíte bez ďalšieho prijať. Môže vzniknúť nedorozumenie, hodnotiteľ môže prehliadnuť časť práce alebo posudzovať niečo, čo v zadaní nebolo jasné. V takom prípade pomôže ukázať konkrétne miesto a vysvetliť svoj postup.
Môžete povedať: „V zadaní som rozumel cieľu takto, preto som zvolil tento záver. Ktorú požiadavku podľa vás nespĺňa?“ Tak sa rozhovor môže posunúť k rozdielu vo výklade. Ak zistíte, že ste požiadavku prehliadli, máte čo opraviť. Ak bola nejasná, môžete sa dohodnúť na jej spresnení.
Pri tvorivých úlohách si overte aj to, či ide o povinné kritérium alebo osobnú preferenciu hodnotiteľa. Odporúčanie použiť iný príklad môže byť užitočné, no nie vždy znamená, že pôvodný príklad je chybný. Spýtajte sa, aký problém má navrhovaná zmena vyriešiť.
Všímajte si aj spôsob podania spätnej väzby
Vecná pripomienka môže zaznieť necitlivo. Môžete pracovať na pomenovanej chybe a súčasne požiadať o inú formu komunikácie: „Záver doplním. Prosím, pri hodnotení sa držme konkrétnych častí práce.“ Pri verejnom rozoberaní citlivej situácie sa môžete spýtať na možnosť krátkej individuálnej konzultácie.
Ak sa hodnotenie opakovane mení na zosmiešňovanie či osobné urážky, riešte aj podmienky, v ktorých sa učíte. Obráťte sa na organizátora kurzu alebo zodpovednú osobu a popíšte konkrétne výroky a situácie. Podľa možností môžete požiadať o iného hodnotiteľa alebo zmeniť spôsob získavania spätnej väzby.
Práca s vlastnými emóciami nevyrieši správanie druhého človeka za vás. Tento postup má pomôcť pri spracovaní hodnotenia. Nie je dôvodom prijímať ponižovanie ako nevyhnutnú súčasť učenia.
Pri ďalšej úlohe sledujte použitie pripomienky
Keď sa vrátite k podobnému cvičeniu, skúste vybranú úpravu použiť aj v novom zadaní. Pri ďalšej prezentácii si napríklad pripravte záver tak, aby bolo jasné, čo od publika potrebujete. Potom skontrolujte práve tento bod. Jedna podarená oprava ešte nemusí znamenať, že ju automaticky použijete všade.
Pri porovnávaní pokusov sledujte konkrétnu prácu: je hlavná myšlienka zrozumiteľnejšia, dokážete vysvetliť postup, rozumiete dôvodu opravy? Aj keď je vám hodnotenie stále nepríjemné, môžete už vedieť, čo z neho využiť. Pocit istoty a zvládnutie konkrétnej úlohy nemusia prísť naraz.
Pred najbližším cvičením si s lektorom ujasnite jeden bod, ku ktorému chcete spätnú väzbu: „Pracujem na jasnom závere. Prosím, povedzte mi, či z neho rozumiete môjmu návrhu.“ Tak si pripravíte konkrétnu otázku, ku ktorej sa po hodnotení môžete vrátiť.
