Jedno dieťa vymyslí, čo sa bude vyrábať, vyberie farby a rozdá pokyny. Druhé podáva papier, drží kartón a lepí tam, kam mu ukážu. Výrobok pribúda, no priestor na vlastné nápady má najmä jeho hlavný autor. Ak sa pomocník pokúsi niečo zmeniť, ozve sa: „Takto to nemá byť.“
Pri spoločnom tvorení môžete deťom pomôcť rozdeliť aj možnosť ovplyvniť výsledok. Na malej stavbe, príbehu či koláži sa dá skúšať, ako predstaviť návrh, vypočuť si druhého a upraviť pôvodný plán. Nasledujúci postup je určený rodičom, ktorí sprevádzajú dve deti v školskom veku pri spoločnom projekte.
Všímajte si, kto rozhoduje o výsledku
Začnite pozorovaním konkrétnej situácie. Kto určil podobu výrobku? Čo sa stalo s návrhom druhého dieťaťa? Môže niečo zmeniť bez toho, aby mu spoluhráč vzal materiál alebo prácu prerobil? Počet nalepených dielikov vám o rozdelení tvorivého priestoru veľa nepovie.
Zároveň si overte, či sú deti so svojimi úlohami spokojné. Dieťa, ktoré menej hovorí, môže práve rado vyfarbovať podľa spoločného plánu. Skúste sa ho spýtať: „Vyhovuje ti táto časť alebo by si chcelo aj niečo navrhnúť?“ Odpoveď môže ukázať, či vôbec treba do spolupráce zasahovať.
Ak druhé dieťa chce pridať nápad, no nedostáva príležitosť, pomenujte situáciu bez nálepiek: „O domoch aj cestách si zatiaľ rozhodol ty. Teraz si vypočujme, čo by chcela pridať sestra.“ Riešite tým dnešné rozdelenie rozhodnutí. Z jedného popoludnia netreba robiť záver, že jedno dieťa je rodený vodca a druhé sa nevie presadiť.
Dajte projektu spoločný cieľ a každému vlastnú voľbu
Modelová situácia: Dve deti chcú z kartónu postaviť mestečko pre hračkárske autíčko. Jedno navrhuje pretekársku dráhu, druhé domy so záhradami. Rodič môže pomôcť s dohodou: vytvoria miesto, v ktorom sa bude dať jazdiť aj zastavovať pri budovách. Podobu jednotlivých častí si deti ešte len navrhnú.
Spoločný cieľ má byť dosť konkrétny, aby sa oň dalo oprieť, a zároveň ponechať priestor na viac možností. Pri mestečku to môže byť dohoda, že cesta spojí obe časti a autíčko sa dostane k obom. Pri príbehu môže ísť o stretnutie dvoch postáv, z ktorých každú vymyslí iné dieťa.
Pred začiatkom si spolu ujasnite tri veci:
- Čo vytvárajú spoločne: napríklad mesto s prepojenými cestami.
- Čo môže každý navrhnúť po svojom: vlastnú budovu, jej obyvateľov alebo jednu časť príbehu.
- O čom sa musia dohodnúť: o napojení ciest, použití spoločného podkladu alebo o tom, ako sa postavy stretnú.
Každé dieťa tak má konkrétne rozhodnutie, ktoré patrí jemu, a zároveň časť, pri ktorej potrebuje spolupracovať. Ak jedno iba vyfarbuje všetko podľa predstavy druhého, skúste mu ponúknuť aj voľbu, ktorá môže zmeniť podobu spoločného diela.
Pred lepením nechajte vzniknúť dva návrhy
Skôr než začnú deti spoločný podklad strihať alebo lepiť, ponúknite im papier na jednoduchý náčrt. Každé môže svoj nápad aj poskladať z voľných dielikov alebo vysvetliť pomocou hračiek. Vyberte spôsob, pri ktorom dokáže ukázať, čo zamýšľa.
Potom nech každý predstaví jednu vec, ktorú chce vo výsledku zachovať. Druhé dieťa môže povedať, čo z návrhu pochopilo, a spýtať sa na nejasné miesto. Ak je taký rozhovor príliš náročný, pomôžte jednou konkrétnou otázkou: „Kde sa podľa teba bude dať vojsť do garáže?“
V modelovom mestečku si deti najprv rozložia dráhu aj domy bez lepidla. Vyskúšajú, či medzi nimi zostane cesta. Tak môžu plán meniť ešte predtým, než je niektorá časť pevne prilepená. O skúšobnom rozložení rozhodujú obaja.
Pri náčrtoch neposudzujte, kto kreslí krajšie. Venujte pozornosť tomu, čo chce návrhom vytvoriť. Zručnejšia kresba môže byť zrozumiteľnejšia, no druhému dieťaťu môžete pomôcť jeho predstavu dovysvetliť.
Spôsob dohody vyberajte podľa predmetu sporu
Keď sa deti nezhodnú, najprv pomenujte, o čom rozhodujú. Pri niečom pomôže skúška, pri inom rozdelenie priestoru alebo poradie. Nemusíte pri každom rozdielnom názore určovať víťazný návrh.
| Predmet sporu | Čo môžete skúsiť | Príklad pri mestečku |
|---|---|---|
| Či bude riešenie fungovať. | Dohodnúť jednoduchú skúšku oboch návrhov. | Prejsť autíčkom po oboch verziách zákruty a pozrieť sa, kde prejde bez posúvania domov. |
| Farba, tvar alebo fantazijný detail. | Rozdeliť voľbu medzi vlastné časti alebo hľadať kombináciu, s ktorou obaja súhlasia. | Jedna budova bude žltá, druhá modrá; námestie navrhnú spolu. |
| Jeden spoločný kus materiálu. | Najprv ukázať oba zámery a porovnať možnosti rozdelenia či náhrady. | Veľký kartón zostane podkladom, strechy vzniknú z menších kúskov. |
Ak obe možnosti spĺňajú spoločný cieľ a deti stále váhajú, môžu sa dohodnúť, ktorú vyskúšajú ako prvú. Skúšobná verzia sa dá neskôr upraviť. Dajte však pozor, aby rozhodnutie „teraz podľa mňa“ neodkladalo návrh druhého dieťaťa pri každom tvorení.
Pri výtvarnom nápade nemusí existovať dôvod vybrať jedinú správnu možnosť. Fialový strom či dom na kolesách môže byť súčasťou dohody. Dospelý nemusí pridať požiadavku na realistickosť, pokiaľ nebola súčasťou zadania.
Pri nezdare pomôžte vybrať spoločnú úpravu
Vráťme sa k modelovému mestečku. Autíčko neprejde medzi domom a zákrutou. Jedno dieťa chce odstrániť dom, druhé celú dráhu. Skôr než začnú dielo rozoberať, môžete povedať: „Obaja chcete zachovať svoju časť. Pozrime sa, čo presne autíčku prekáža.“
Nechajte ich ukázať miesto, kde sa jazda zastavila. Potom každý navrhne možnú zmenu. Môžu posunúť dom, zmeniť zákrutu alebo pridať odbočku. Dohodnú sa na jednej úprave a znovu ju vyskúšajú. Ak riešenie nenájdu, ponúknite vlastný návrh ako ďalšiu možnosť na posúdenie.
Taký postup dáva priestor na pozorovanie, návrh a overenie. Neúspešný pokus pritom nemusí patriť iba dieťaťu, ktoré danú časť vyrobilo. Napojenie domu a cesty je spoločná úloha a obaja môžu prispieť k jeho úprave.
Zasiahnite pri preberaní alebo ničení cudzej práce
Pri vytrhávaní materiálu, zosmiešňovaní alebo úmyselnom ničení prácu prerušte. Pomenujte hranicu pokojne a konkrétne: „Domček teraz necháme tak. O jeho prerobení sa najprv dohodnete.“ Potom dajte priestor dieťaťu, ktorého návrh bol zasiahnutý, aby povedalo, čo chce zachovať.
Pri ďalšom pokračovaní si ujasnite, ktoré zmeny treba vopred prebrať. Každý môže samostatne dopĺňať detaily svojej budovy, no premiestnenie spoločnej cesty sa týka oboch. Taká dohoda nemusí zahŕňať schvaľovanie každej čiarky či každého nalepeného okna.
Dieťa, ktoré často rozdáva pokyny, môžete zapojiť do hľadania dohody: „Skús zistiť, čo chce brat na svojom návrhu zachovať.“ Pri ďalšom rozhodnutí sa môže pýtať druhé dieťa. Vedenie spoločnej časti tak zahŕňa aj počúvanie a zisťovanie, čo potrebujú ostatní.
Ak ste plán začali príliš riadiť vy, môžete deťom vrátiť konkrétnu voľbu: „Už som navrhol veľa vecí. Kam povedie táto cesta, teraz nechám na vašej dohode.“ Pomoc so strihaním či prichytením dielika môžete poskytnúť podľa potreby a pritom sa pýtať, akú podobu si deti želajú.
Zmenšite spoločnú časť, ak je dohody priveľa
Keď sa deti nedokážu dohodnúť takmer na ničom, skúste projekt zjednodušiť. Každé môže vytvoriť vlastnú časť na samostatnom papieri a spoločne vyriešia iba ich prepojenie. Pri mestečku to budú dve štvrte a jedna cesta medzi nimi. Pri príbehu dve postavy a krátka spoločná scéna.
Pri rozdielnych schopnostiach prispôsobte rozsah práce. Jedno dieťa môže navrhnúť budovu kresbou, druhé ju opísať a vybrať dieliky. Nemusia vykonať rovnaký počet úkonov, aby obaja mohli prispieť vlastnou predstavou. Overte si však, či je pomoc staršieho alebo zručnejšieho dieťaťa vítaná.
Pri únave alebo silnom rozrušení môžete dobrovoľné tvorenie odložiť. Ak jeden z dvojice o spoločný projekt nemá záujem, ponúknite samostatnú činnosť. Dokončený spoločný výrobok nemusí byť cieľom každého popoludnia.
Na konci sa spýtajte na jednu spoločnú dohodu
Pri hotovom alebo rozpracovanom diele vyberte jednu otázku: „Čo ste zmenili, aby sa do výsledku zmestili nápady vás oboch?“ Deti môžu ukázať odbočku, presunutú budovu alebo nový detail. Ak sa im dohoda nepodarila, môžete pomenovať konkrétne miesto, ku ktorému sa nabudúce vrátia.
Pri ďalšom tvorení potom zopakujte iba to, čo im pomohlo: napríklad najprv rozložiť dieliky bez lepenia alebo sa opýtať pred úpravou cudzej časti. Vyberte s deťmi jednu takú dohodu ešte pred začiatkom práce, aby vedeli, čo môžu od seba očakávať.
