Asertivita je schopnosť povedať, čo potrebujete, čo vám vyhovuje a čo už je pre vás za hranou, bez zbytočného útoku na druhých a bez zbytočného ustupovania. V praxi to znamená jednoduchú, ale dôležitú vec: viete si stáť za svojím názorom, nastaviť hranice a zároveň zostať slušný. Práve preto je asertivita užitočná doma, v práci aj v bežných vzťahoch, kde často rozhodujú drobné každodenné situácie, nie veľké konflikty.
Mnohí ľudia si asertivitu mýlia s drzosťou alebo tvrdosťou. V skutočnosti ide skôr o rovnováhu medzi pasivitou a agresivitou. Pasívny človek často ustupuje aj tam, kde by nemusel, agresívny tlačí na druhých. Asertívny človek sa snaží hovoriť jasne, priamo a bez zbytočných obalov. Táto zručnosť môže znížiť napätie, uľahčiť rozhodovanie a niektorým ľuďom môže priniesť aj väčší pocit vnútorného pokoja, pretože nemusia stále hádať, či „neprekážajú“.
Čo asertivita v skutočnosti znamená
Asertivita nie je naučená fráza, ktorú zopakujete v správnej chvíli. Je to spôsob komunikácie a správania. Človek je asertívny vtedy, keď vie pomenovať svoj postoj, potrebu alebo nesúhlas bez ponižovania druhých. Neznamená to, že vždy dostanete, čo chcete. Znamená to, že sa ozvete spôsobom, ktorý je vecný a zrozumiteľný.
Praktický rozdiel je viditeľný v bežných vetách. Pasívne znenie môže byť napríklad: „Nevadí, spravím to nejako.“ Agresívne: „To je váš problém, ja to robiť nebudem.“ Asertívne: „Túto úlohu dnes nestihnem, ale môžem sa jej venovať zajtra doobeda.“ Veta je krátka, konkrétna a ponecháva priestor na riešenie.
Prečo je asertivita dôležitá aj pri drobných radostiach
Na prvý pohľad sa môže zdať, že asertivita súvisí len s náročnými situáciami, ako sú konflikty v práci alebo rodinné spory. V skutočnosti sa prejavuje aj v maličkostiach. Napríklad keď si poviete, že si počas dňa necháte desať minút ticha na kávu, prečítate si pár strán knihy alebo odmietnete zbytočný telefonát, ktorý vás vyčerpáva. Práve takéto drobné radosti často nevzniknú samy od seba, ale až vtedy, keď si na ne viete vytvoriť priestor.
Človek, ktorý je príliš pasívny, má tendenciu nechať svoje malé potreby stále bokom. Odloží prestávku, presunie oddych, preskakuje obľúbené činnosti a nakoniec je unavený aj podráždený. Asertivita tu nepôsobí ako veľké gesto, ale ako ochrana bežného dňa. Vďaka nej si viete povedať, že aj malé veci majú hodnotu a netreba ich obetovať pri každom tlaku zvonku.
Najčastejšie situácie, kde sa asertivita oplatí
V práci
V pracovnom prostredí sa asertivita používa najmä pri zadávaní úloh, stanovovaní termínov a riešení preťaženia. Ak na vás niekto prenáša ďalšiu úlohu v čase, keď už máte plný kalendár, asertívna reakcia nemusí byť odmietnutím spolupráce. Môže znieť napríklad takto: „Momentálne mám rozpracované dve priority. Ak chceš, môžem prehodnotiť poradie, ale túto vec v pôvodnom termíne nezvládnem.“
Dôležité je, že neútočíte na osobu, ale opisujete situáciu a svoje možnosti. Takéto vyjadrenie býva jasnejšie ako dlhé ospravedlňovanie alebo mlčanie. Zároveň pomáha predchádzať tomu, aby sa z jednorazovej výpomoci stal dlhodobý návyk, ktorý vás postupne vyčerpáva.
V rodine a vo vzťahoch
V blízkych vzťahoch býva asertivita náročnejšia, pretože do hry vstupujú emócie, očakávania a dlhodobé zvyky. Často sa objavuje predstava, že „ak ma má niekto rád, mal by vedieť, čo potrebujem“. V praxi to však väčšinou nefunguje. Aj blízki ľudia potrebujú počuť jasnú vetu.
Príklad: namiesto tichého urazenia môžete povedať: „Keď sa dohodneme na stretnutí a prídeš o hodinu neskôr bez správy, pôsobí to na mňa ako nerešpektovanie môjho času. Potrebujem, aby si dal vedieť vopred.“ Takáto formulácia je konkrétna a neviní človeka zo všetkého, ale pomenúva dopad správania.
V bežnom kontakte s okolím
Asertivita sa hodí aj v obchode, pri službách, v susedských vzťahoch či pri komunikácii so známymi. Nemusíte sa prispôsobovať každej požiadavke len preto, aby nevznikol nepríjemný moment. Krátke a pokojné „nie, ďakujem“ býva často úplne postačujúce. Nie je nutné vysvetľovať sa do detailov, ak to nie je potrebné.
Ako začať byť asertívnejší v praxi
- Začnite v malých situáciách. Nemusíte hneď riešiť najťažší konflikt v živote. Skúste povedať, že vám nevyhovuje čas stretnutia, že si potrebujete doplniť energiu alebo že dnes nezdvihnete telefón.
- Používajte konkrétne vety. Menej fungujú neurčité formulácie typu „možno by sa dalo“, viac fungujú jasné vety: „Toto dnes neurobím.“ „Toto potrebujem doplniť.“ „S tým nesúhlasím.“
- Držte sa jedného posolstva. Ak sa príliš ospravedlňujete, vysvetľujete a vraciate späť k tomu istému, druhá strana môže získať dojem, že vaše hranice sú len orientačné. Krátkosť je často výhoda.
- Všímajte si tón aj postoj. Asertívna veta stráca silu, ak je vyslovená roztrasene, prehnane potichu alebo s ironickým podtónom. Nie je nutné hrať si na autoritu, stačí vecnosť.
- Trénujte aj odmietnutie. Schopnosť povedať nie je menej dôležitá než schopnosť žiadať. Ak niečo nechcete alebo nemôžete, je férovejšie povedať to včas než sa neskôr vyhovárať.
Časté chyby, ktoré asertivitu oslabujú
Jednou z najčastejších chýb je zamieňanie asertivity za tvrdosť. Ak druhého človeka prerušujete, zvyšujete hlas alebo používate zraňujúce formulácie, nejde o zdravú asertívnu komunikáciu, ale skôr o tlak. Takýto prístup môže síce krátkodobo presadiť vašu vôľu, no často zhorší vzťah a vytvorí odpor.
Ďalšou chybou je pasívna agresivita. Navonok poviete, že je všetko v poriadku, ale tón, mlčanie alebo narážky hovoria niečo iné. Tento spôsob komunikácie býva mätúci a riešenie problému skôr oddiaľuje. Asertivita funguje lepšie vtedy, keď je priama.
Rovnakú pozornosť si zaslúži aj prehnané presadzovanie hraníc. Niektorí ľudia si po prvých úspechoch začnú myslieť, že musia povedať „nie“ na všetko, čo je trochu nepohodlné. To už nie je rovnováha, ale druhá krajnosť. Asertivita nie je o tom, že sa nikdy neprispôsobíte, ale o tom, že sa neprispôsobujete automaticky na vlastný úkor.
Kedy môže byť ťažké byť asertívny
Asertivita nemusí fungovať rovnako v každej situácii. Ak je druhá strana veľmi konfliktná, manipulatívna alebo nerešpektuje hranice opakovane, samotná slušná formulácia nemusí stačiť. Vtedy môže byť potrebné skrátiť komunikáciu, zopakovať hranicu, zmeniť spôsob kontaktu alebo požiadať o pomoc niekoho ďalšieho. V niektorých prípadoch je rozumné uprednostniť bezpečie a pokoj pred snahou o ideálne vyjasnenie.
Ťažké je to aj pre ľudí, ktorí majú dlhodobo zvyk vyhovieť všetkým. Zmena sa obvykle nedeje zo dňa na deň. Na začiatku sa môže objaviť pocit viny, neistota alebo obava, že druhí budú sklamaní. To je bežné. Neznamená to, že robíte niečo zle. Znamená to, že meníte starý návyk.
Ako asertivita súvisí s vnútornou pohodou
Keď si človek vie povedať o priestor, odpočinok alebo rešpekt, často sa mu ľahšie udržiava každodenná rovnováha. Nemusí to automaticky vyriešiť stres ani všetky problémy, ale môže to znížiť množstvo drobných frustrácií, ktoré sa počas dňa zbierajú. A práve tu sa vracia aj význam drobných radostí: ak si ich viete vyjednať a ochrániť, nepôsobia ako náhodný luxus, ale ako normálna súčasť života.
V praxi to môže byť veľmi jednoduché. Požiadate o ticho, vypnete notifikácie, odmietnete zbytočné vysvetľovanie, odídete o desať minút skôr, aby ste si dopriali pokojný návrat domov, alebo si necháte čas na činnosť, ktorá vám robí dobre. Takéto drobnosti samy osebe nerobia človeka asertívnym, ale ukazujú, že asertivita má aj celkom konkrétny a praktický dopad.
Čo si odniesť do každodenného života
Asertivita je užitočná preto, že spája rešpekt k sebe aj k druhým. Pomáha pomenovať potreby, nastavovať hranice a znižovať zbytočné napätie v bežných vzťahoch. Ak s ňou začnete v malých situáciách, môžete si postupne vybudovať prirodzenejší spôsob komunikácie, ktorý podporí nielen vaše vzťahy a prácu, ale aj priestor pre obyčajné drobné radosti, ktoré bývajú v každodennom zhone najľahšie prehliadnuteľné.
