Dieťa vo veku 10 až 12 rokov môže jeden deň povedať, že chce byť dobrodruh, na druhý deň túži po pokoji a o týždeň ho najviac zaujíma partia kamarátov. To nie je rozpor, ktorý treba rýchlo vyriešiť. Sebapoznanie v tomto veku nemusí znamenať nájsť jednu vetu, ktorá dieťa definitívne vystihuje. Užitočnejšie je učiť ho všímať si, čo sa v jeho voľbách opakuje a prečo je to preň dôležité.
Takéto pozorovanie môže postupne ukazovať, či dieťa často vyhľadáva tvorivosť, samostatnosť, bezpečie, objavovanie, vzťahy, pomoc druhým alebo iné hodnoty. Nejde však o diagnostiku ani o pevný osobnostný typ. Cieľom je vytvoriť jazyk, ktorým dieťa dokáže presnejšie hovoriť o svojich potrebách, záujmoch a prioritách.
Jedna voľba ešte nehovorí kto dieťa je
Ak si dieťa vyberie pokojný program, neznamená to automaticky, že je samotárske. Ak chce viesť skupinu, neznamená to, že je rodený líder. Jedno rozhodnutie môže ovplyvniť nálada, únava, konkrétni ľudia aj to, čo sa stalo tesne predtým.
Sebapoznanie je preto užitočnejšie stavať na opakovaných vzorcoch v rôznych situáciách. Ak dieťa opakovane vyhľadáva možnosť tvoriť po svojom, môže to byť stopa k potrebe samostatnosti alebo tvorivého priestoru. Ak sa často zaujíma o to, aby sa nik necítil vynechaný, môže byť preň dôležitá spolupatričnosť alebo férovosť.
Pýtajte sa čo je na voľbe dôležité
Samotná odpoveď často nestačí. Dve deti si môžu vybrať rovnakú aktivitu z úplne odlišných dôvodov. Jedno chce ísť do lesa, pretože miluje objavovanie. Druhé preto, že tam nájde pokoj od hluku a ľudí.
Pre sebapoznanie je preto dôležitejšia druhá otázka: „Čo sa ti na tom páči najviac?“ alebo „Prečo by si si vybral práve toto?“
Pomôcť môžu aj tieto otázky:
- Čo by ti na tom chýbalo, keby to tam nebolo?
- Ktorá časť by ti priniesla najväčšiu radosť?
- Chcel by si to robiť sám alebo s niekým?
- Je pre teba dôležitejšie objavovať, tvoriť, pomáhať alebo mať pokoj?
- Zmenil by si si voľbu, keby boli podmienky iné?
Takto sa z jednoduchého „páči sa mi to“ postupne stáva presnejšie pomenovanie toho, čo dieťa v danej situácii potrebuje.
Zbierajte stopy z bežného života
Na sebapoznanie netreba špeciálnu hodinu. Veľa sa dá zachytiť v každodenných situáciách: pri výbere voľnočasovej aktivity, rozdeľovaní úloh, plánovaní víkendu, zariaďovaní vlastného priestoru alebo pri rozhodovaní, čo chce dieťa robiť vo voľnom čase.
Namiesto hodnotenia skúste pozorovať, ku ktorým typom skúseností sa dieťa vracia. Môžu sa objavovať napríklad tieto stopy:
- Objavovanie: priťahujú ho nové miesta, záhady a otázky.
- Tvorivosť: chce veci meniť, navrhovať alebo robiť vlastným spôsobom.
- Bezpečie: oceňuje predvídateľnosť, známe prostredie a pocit istoty.
- Samostatnosť: potrebuje čas a priestor rozhodovať o časti vecí samo.
- Vzťahy: veľkú váhu prikladá priateľstvám, spolupráci a podpore.
- Prínos pre druhých: často si všíma, komu môže pomôcť alebo čo je férové.
Tieto pomenovania nie sú nálepky. Sú to iba pracovné kategórie, ktoré pomáhajú rozhovoru.
Oddeľte záujem od hodnoty
Dieťa môže milovať futbal, kreslenie alebo počítačové hry, no samotný názov aktivity ešte nehovorí, čo je preň dôležité. Pri futbale môže oceňovať súťaž, pohyb, tím alebo jasný cieľ. Pri kreslení môže ísť o tvorivosť, pokoj, detail alebo možnosť vyjadriť vlastný nápad.
| Čo dieťa vyberá | Užitočná otázka |
|---|---|
| Tímovú aktivitu | Je pre teba najdôležitejšia spolupráca, súťaž alebo spoločný zážitok? |
| Tvorivú činnosť | Baví ťa viac vymýšľať, vyrábať alebo ukazovať výsledok? |
| Pokojné miesto | Hľadáš oddych, súkromie alebo priestor na premýšľanie? |
| Dobrodružstvo | Láka ťa novinka, výzva alebo pocit slobody? |
| Pomoc druhému | Je pre teba dôležitá užitočnosť, blízkosť alebo férovosť? |
Takéto otázky pomáhajú oddeliť povrchovú voľbu od dôvodu, ktorý sa za ňou skrýva.
Nálada je informácia ale nie celá identita
Deti môžu svoje prežívanie opisovať farbou, hudbou, počasím alebo iným obrazom. Takáto metafora môže byť užitočná, ak pomáha pomenovať aktuálny stav. Nemala by sa však meniť na záver, že dieťa je „veselé“, „smutné“ alebo „výbušné“ ako stála vlastnosť.
Ak dieťa povie, že jeho dnešná nálada je červená, môžete sa spýtať: „Čo pre teba dnes červená znamená?“ Odpoveď môže byť energia, hnev, odvaha alebo nadšenie. Význam má určovať dieťa, nie dospelý podľa vlastnej predstavy.
Ďalší krok môže byť porovnanie v čase: „Bolo to podobné aj včera?“ alebo „Čo by ti pomohlo cítiť sa dnes inak?“ Tak sa dieťa učí rozlišovať okamžitý pocit od dlhodobejšej potreby.
Hodnoty sa najlepšie ukazujú pri voľbe medzi dvoma dobrými vecami
Keď je jedna možnosť zjavne príjemná a druhá nepríjemná, veľa sa o prioritách nedozvieme. Zaujímavejšie sú situácie, keď sa stretnú dve hodnoty naraz.
Dieťa môže napríklad chcieť zostať doma a zároveň nechce sklamať kamaráta. Môže túžiť po dobrodružstve, ale zároveň potrebovať pocit bezpečia. Môže chcieť pomôcť druhému, no zároveň potrebuje čas pre seba.
Vtedy môžete položiť otázky:
- Čo je pre teba v tejto situácii dôležitejšie?
- Čo by si nechcel úplne obetovať?
- Dá sa nájsť riešenie, ktoré zachová časť oboch potrieb?
- Čo by si si vybral, keby si sa nemusel nikomu zavďačiť?
Takéto rozhodnutia pomáhajú dieťaťu presnejšie vidieť vlastné priority.
Všímajte si čo dieťa obdivuje na iných
Postavy z kníh, filmov alebo hier môžu byť užitočným zrkadlom. Nie preto, že výber obľúbeného hrdinu určuje osobnosť dieťaťa, ale preto, že otvára rozhovor o vlastnostiach, ktoré považuje za cenné.
Ak si vyberie odvážneho hrdinu, môžete sa spýtať, čo konkrétne na jeho odvahe obdivuje. Je to schopnosť riskovať, postaviť sa za druhých alebo konať aj napriek strachu? Ak obdivuje múdru postavu, môže ísť o pokoj, schopnosť riešiť problémy alebo dobré rady.
Obdiv často ukazuje smer, nie hotovú vlastnosť. Dieťa môže obdivovať niečo, čo už v sebe vníma, ale aj niečo, čo by chcelo postupne rozvíjať.
Aj vlastný priestor môže byť zdrojom otázok
Izba, pracovný stôl alebo veci, ktoré si dieťa vystavuje, môžu byť dobrým začiatkom rozhovoru. Nie však dôkazom jeho povahy. Poriadok nemusí znamenať disciplinovanosť a plagát obľúbenej skupiny nemusí hovoriť nič o hlbších hodnotách.
Namiesto interpretácie skúste otázky: „Ktorá vec v tvojej izbe ťa najviac vystihuje?“ „Čo by si nechcel odložiť ani pri veľkom upratovaní?“ „Čo by si pridal, keby si mohol priestor zmeniť úplne po svojom?“
Odpovede môžu ukázať záujem, spomienku, potrebu súkromia, vzťah k ľuďom alebo tvorivosti. Dôležité je, že význam vysvetľuje dieťa.
Nepremieňajte sebapoznanie na hodnotenie výkonu
Ak sa pri každom rozhovore o silných stránkach začne riešiť, v čom je dieťa dobré v škole alebo športe, môže nadobudnúť dojem, že sebapoznanie znamená zostaviť rebríček výkonov.
Silná stránka však nemusí byť iba schopnosť podať merateľný výkon. Môže ísť aj o zvedavosť, vytrvalosť, schopnosť všimnúť si druhých, vymýšľať nové možnosti alebo pokojne premýšľať pred rozhodnutím.
Rovnako je užitočné hovoriť o tom, čo dieťa potrebuje. Poznať vlastné potreby je rovnako dôležité ako poznať svoje schopnosti.
Pozor na nálepky ktoré začnú dieťa obmedzovať
Vety ako „ty si náš dobrodruh“, „ty si introvert“ alebo „ty vždy myslíš na ostatných“ môžu znieť pozitívne. Ak sa však opakujú, dieťa môže začať cítiť, že sa podľa nich má správať aj v situácii, keď potrebuje niečo iné.
Bezpečnejšie sú opisné formulácie:
- Namiesto „si odvážny“: „Všimol som si, že si sa do tej novej veci pustil aj napriek neistote.“
- Namiesto „si samotár“: „Zdá sa, že po náročnom dni potrebuješ chvíľu pre seba.“
- Namiesto „si tvorivý typ“: „Často hľadáš vlastný spôsob, ako veci urobiť.“
- Namiesto „si pomocník“: „Dnes si si rýchlo všimol, že niekto potrebuje pomoc.“
Opis správania necháva priestor na zmenu. Nálepka môže vytvárať očakávanie, že dieťa má byť stále rovnaké.
Vytvorte jednoduchú mapu toho čo sa opakuje
Raz za niekoľko týždňov môžete s dieťaťom krátko zhrnúť situácie, ktoré mu priniesli energiu, pokoj alebo pocit spokojnosti. Nie je potrebné viesť podrobný denník. Stačí niekoľko konkrétnych príkladov.
- Vyberte tri situácie: čo dieťa v poslednom období naozaj bavilo alebo mu bolo príjemné.
- Pri každej hľadajte dôvod: čo presne bolo na situácii dôležité.
- Hľadajte opakovanie: objavuje sa tvorivosť, voľnosť, pokoj, vzťahy, výzva alebo iná potreba?
- Pridajte opačný príklad: čo dieťa unavilo alebo mu prekážalo a prečo.
- Vyberte malý experiment: ako môže v najbližšom týždni dostať viac priestoru pre jednu dôležitú potrebu.
- Neskôr skontrolujte výsledok: či mu zmena naozaj vyhovovala.
Týmto spôsobom sa sebapoznanie mení z abstraktnej otázky „kto som“ na zručnosť, ktorú možno priebežne spresňovať. Dieťa sa učí hovoriť: „V takýchto situáciách sa mi darí, toto mi dáva energiu, toto potrebujem a toto chcem ešte skúmať.“ Takýto obraz nemusí byť konečný. Práve možnosť meniť ho podľa nových skúseností je prirodzenou súčasťou osobného rozvoja.
