Čo robiť, keď sa pri učení pomýlite
Opravte postup, nie vlastnú hodnotu
Po skúške, prezentácii alebo tréningu môžete počuť: „Toto sa ti nepodarilo.“ Takáto veta vie zasiahnuť, najmä ak vám na výsledku záležalo. Sama osebe však ešte nepovie, čo máte robiť inak.
Rozdeľte spätnú väzbu na tri otázky: „Čo konkrétne bolo nesprávne?“, „Prečo to viedlo k problému?“ a „Akú zmenu môžem otestovať?“ Ak kritik hovorí len všeobecne, pokojne požiadajte o príklad. Nemusíte automaticky súhlasiť s každým hodnotením, no je užitočné porozumieť jeho dôvodom.
Oddeľte výkon od identity. Namiesto „Nie som na jazyky“ si povedzte: „Pri hovorení mi zatiaľ chýba slovná zásoba v tejto situácii.“ Druhá formulácia opisuje konkrétnu prekážku, s ktorou sa dá pracovať. Zároveň nepredstierajte, že každá oblasť pôjde rovnako ľahko.
Niektoré chyby vzniknú nedostatkom vedomostí, iné nepozornosťou, nejasným zadaním alebo únavou. Rozličné príčiny vyžadujú rozličné riešenia. Pri urážlivom hodnotení môžete nastaviť hranicu a vyžiadať si vecnú spätnú väzbu.
Učenie nie je pretek v počte bezchybných pokusov. Cieľom je zistiť, čo treba upraviť, aby ste problém zvládli samostatnejšie.
Skúška do praxe: Spomeňte si na poslednú chybu pri učení. Napíšte konkrétnu príčinu, ktorú viete aspoň čiastočne ovplyvniť. Potom určte jednu zmenu a spôsob, ako zistíte, či pomohla.