Sebavedomie bez predstierania vševedúcnosti
Presná neistota je súčasť kompetencie
Pri diskusii niekto položí otázku, na ktorú nepoznáte odpoveď. Môžete sa pokúsiť niečo pohotovo vymyslieť, ale riskujete zavádzanie. Dôveryhodnejšie môže byť: „Toto neviem spoľahlivo potvrdiť. Viem však vysvetliť, z čoho vychádzam a čo treba overiť.“
Rozlišujte tri úrovne tvrdenia. Viem znamená, že máte dobrý dôvod alebo overiteľný zdroj. Predpokladám znamená, že ide o možnosť, nie istotu. Neviem priznáva hranicu vedomostí. Všetky tri môžu patriť do sebavedomého prejavu, ak ich používate poctivo.
Vzdelanie vám môže pomôcť formulovať lepšie otázky. Namiesto „Čo ak sa mýlim?“ skúste „Aké informácie by mohli môj záver zmeniť?“ Tým sa neistota mení na postup. Nezabúdajte, že aj človek s titulom sa môže mýliť mimo oblasti svojej odbornosti.
Nemusíte upozorňovať na každú drobnú neistotu. Nadmerné ospravedlňovanie môže oslabiť jasnú správu. Ak je však rozhodnutie dôležité, pomenovanie hranice poznania je vecná informácia, nie slabosť.
Ak máte pred sebou publikum, pokojne si vyžiadajte spresnenie otázky. Často to zlepší presnosť odpovede a poskytne vám chvíľu na premyslenie.
Skúška do praxe: Vyberte tvrdenie, ktoré ste nedávno vyslovili s veľkou istotou. Rozdeľte jeho časti na overené fakty, predpoklady a neznáme. Potom ho sformulujte nanovo tak, aby bolo stručné, presné a dôveryhodné.