Možno by ste chceli pôsobiť odvážne, pokojne, tvorivo alebo ako človek, na ktorého sa dá spoľahnúť. Taká predstava môže byť užitočná, no ľahko sa zmení na nálepku: „mal by som byť odvážny“, „som ten rozumný“ alebo „musím byť vždy oporou“. Sebareflexia je presnejšia, keď oddelíte obraz človeka, akým chcete byť, od dôkazov o tom, ako sa správate dnes.
Rozdiel medzi týmito dvoma obrazmi nie je zlyhanie. Môže ukázať smer rastu, ale aj odhaliť, že niektorú vlastnosť skôr obdivujete, než skutočne potrebujete rozvíjať. Cieľom nie je vytvoriť definitívny opis osobnosti. Užitočnejšie je zistiť, ktoré predstavy sa opierajú o vaše skúsenosti a ktoré si ešte potrebujete vyskúšať v praxi.
Ideálne ja je predstava nie dôkaz
Keď si niekto predstaví, že by chcel byť vnímaný ako odhodlaný líder alebo nezávislý tvorca vlastnej cesty, hovorí tým niečo dôležité o svojich hodnotách. Ešte to však neznamená, že sa tak správa vo všetkých situáciách.
Pomáha rozdeliť si odpoveď na dve časti:
- Čo na tej vlastnosti obdivujem? Napríklad odvahu, spoľahlivosť, pokoj alebo tvorivosť.
- Kde sa táto vlastnosť objavila v mojom správaní? Hľadajte konkrétnu situáciu, nie všeobecný pocit.
Ak konkrétny príklad nenájdete, nejde o problém. Možno ste práve objavili vlastnosť, ktorú chcete skúmať, nie vlastnosť, ktorú už máte pevne rozvinutú.
Všímajte si slová ktoré používate pri opise seba
Veta „som odvážny“ znie definitívne. Presnejšia môže byť veta „v nových skupinách sa zvyčajne ozvem medzi prvými“. Druhá formulácia opisuje pozorovateľné správanie a zároveň necháva priestor na výnimky.
Pri sebareflexii skúste meniť všeobecné nálepky na konkrétne správanie:
| Nálepka | Presnejší opis |
|---|---|
| Som odvážny | Dokážem sa ozvať, keď nesúhlasím, aj keď je to nepríjemné |
| Som pokojný | Pri probléme si často najprv premyslím ďalší krok |
| Som spoľahlivý | Väčšinu dohôd dokončím v termíne alebo vopred oznámim problém |
| Som tvorivý | Pri otvorenom zadaní zvyčajne navrhnem viac než jedno riešenie |
Takéto formulácie sa dajú porovnať so skúsenosťou a podľa potreby upraviť.
Obdivované vlastnosti môžu ukazovať tri rôzne veci
Keď vás fascinuje dobrodruh, mysliteľ, umelec alebo človek, ktorý dokáže zostať pokojný v náročnej situácii, nemusí to znamenať, že ste rovnakí. Obdiv môže mať viac významov.
- Už tú vlastnosť poznáte zo seba: preto vám je blízka.
- Chceli by ste ju rozvíjať: priťahuje vás ako možný smer.
- Kompenzuje niečo, čo vám dnes chýba: napríklad pokoj môže byť príťažlivý práve v období chaosu.
Rozlíšenie pomáha otázka: „Priťahuje ma na tom človeku niečo, čo už robím, alebo niečo, čo by som chcel vedieť robiť?“
Budúce ja používajte ako pracovnú hypotézu
Predstava seba o desať rokov môže vyvolať zvedavosť, obavy aj pokoj. Nemusí slúžiť na predpovedanie budúcnosti. Užitočnejšie je použiť ju na pomenovanie toho, čo nechcete stratiť a čo by ste chceli rozvíjať.
Skúste si napísať štyri krátke vety:
- Chcem si zachovať: jednu vlastnosť alebo spôsob fungovania, ktorý je pre vás dôležitý už dnes.
- Chcem sa naučiť: jednu zručnosť, ktorá vám zatiaľ chýba.
- Nechcem sa stať: opis správania, ktorému sa chcete vyhnúť.
- Chcem si overiť: jednu predstavu o sebe, pri ktorej si ešte nie ste istí.
Takýto zápis je užitočnejší než neurčitý cieľ „chcem byť úspešný“, pretože ukazuje konkrétne oblasti na pozorovanie.
Chyba je dobré miesto na porovnanie predstavy s realitou
O sebe sa veľa dozviete v chvíli, keď sa niečo nepodarí. Nie preto, že chyba odhalí „pravú osobnosť“, ale preto, že ukáže prvú reakciu pod tlakom.
Po chybe si môžete všimnúť napríklad:
- Obhajujem sa hneď: možno potrebujem viac času, kým dokážem oddeliť kritiku od pocitu ohrozenia.
- Rýchlo sa ospravedlním: môže ísť o zodpovednosť, ale aj o snahu čo najrýchlejšie ukončiť napätie.
- Zostanem ticho: možno si potrebujem vec najprv premyslieť, no niekedy tým môžem odkladať potrebnú reakciu.
Dôležité je nehľadať automatickú interpretáciu. Pýtajte sa: Čo som v tej chvíli chránil, čomu som sa snažil vyhnúť a čo by som nabudúce chcel urobiť inak?
Rozdiel medzi obrazom seba a správaním sa najlepšie testuje v malom
Ak si myslíte, že by ste chceli byť človekom, ktorý ide vlastnou cestou, netreba hneď robiť veľké životné rozhodnutie. Stačí malý experiment.
Môžete napríklad:
- vyjadriť vlastný názor v diskusii, kde zvyčajne iba prikývnete,
- prevziať malú zodpovednosť v tímovej úlohe, ak chcete skúmať líderské správanie,
- vytvoriť niečo bez zadania, ak vás priťahuje tvorivosť,
- zostať pri náročnej úlohe o niečo dlhšie, ak obdivujete vytrvalosť.
Po experimente nehodnoťte, či „ste“ alebo „nie ste“ daný typ človeka. Sledujte skôr, čo vám prišlo prirodzené, čo bolo nepríjemné a čo by ste chceli skúsiť znova.
Pozor na vlastnosti ktoré obdivujete iba preto že dobre vyzerajú
Niektoré vlastnosti majú silný spoločenský obraz. Byť odvážny, nezávislý alebo výnimočný znie atraktívne. To však neznamená, že presne tieto vlastnosti musia byť vašou prioritou.
Možno si viac ceníte stabilitu, spoľahlivosť alebo pokojný život, hoci o nich ľudia hovoria menej dramaticky. Sebareflexia je užitočná vtedy, keď dokážete rozlíšiť, čo skutočne chcete a čo iba dobre znie v predstave o sebe.
Pomôže otázka: „Keby túto vlastnosť nikto nevidel a nikto ma za ňu nechválil, stále by som ju chcel rozvíjať?“
Aj protichodné vlastnosti môžu byť pravdivé
Tínedžer môže chcieť dobrodružstvo a zároveň bezpečie. Môže byť rád medzi ľuďmi a zároveň potrebovať veľa času osamote. Môže byť odvážny pri obhajobe názoru a neistý pri novom prostredí.
Takéto rozdiely nie sú dôkazom neúprimnosti. Správanie sa mení podľa situácie. Preto je presnejšie hovoriť „v tejto situácii sa správam takto“ než vytvárať jeden pevný opis osobnosti.
Porovnávajte tri zdroje nie iba vlastný pocit
Pri dôležitejšej vlastnosti je užitočné pozrieť sa na tri typy informácií:
- Vlastný obraz: ako sa sami vnímate.
- Konkrétne správanie: čo ste v podobných situáciách skutočne urobili.
- Spätná väzba: čo si všimli ľudia, ktorí vás poznajú v rôznych prostrediach.
Ak sa všetky tri zdroje približne zhodujú, predstava o sebe má pevnejší základ. Ak sa rozchádzajú, vzniká zaujímavá otázka na ďalšie skúmanie.
Napríklad sa môžete vnímať ako tichý človek, no spolužiaci vás považujú za človeka, ktorý sa v skupine často ujíma slova. Namiesto rozhodnutia, kto má pravdu, skúmajte kontext: možno ste tichí medzi neznámymi a aktívni medzi ľuďmi, ktorým dôverujete.
Osobný rozvoj nezačína opravovaním celej osobnosti
Po sebareflexii môže vzniknúť dlhý zoznam vecí, ktoré by človek chcel zmeniť. Taký zoznam však často vedie k rozptýleniu.
Vyberte si jednu vlastnosť alebo spôsob správania, ktorý má pre vás význam práve teraz. Potom si stanovte správanie, podľa ktorého spoznáte pokrok.
Namiesto „chcem byť sebavedomejší“ môžete skúsiť: „Raz tento týždeň sa ozvem s vlastným názorom aj vtedy, keď neviem, či s ním ostatní budú súhlasiť.“ Namiesto „chcem byť tvorivejší“ môžete skúsiť: „Pri jednej úlohe navrhnem tri možnosti skôr, než si vyberiem prvú.“
Jednoduchý rámec na porovnanie dnešného a ideálneho ja
Pri vlastnej sebareflexii môžete použiť šesť krokov:
- Pomenujte vlastnosť: čo vás na vašom ideálnom obraze priťahuje.
- Preložte ju do správania: čo by človek s touto vlastnosťou konkrétne robil.
- Nájdite dôkaz z minulosti: kedy ste sa tak už zachovali.
- Hľadajte aj protiklad: kedy ste reagovali úplne inak.
- Vyskúšajte malý experiment: vytvorte situáciu, v ktorej vlastnosť otestujete.
- Upravte obraz o sebe: podľa skúsenosti, nie podľa toho, ako by ste chceli pôsobiť.
Takýto postup robí zo sebareflexie praktický nástroj namiesto zbierky pekných opisov. Nemusíte presne vedieť, kým ste navždy. Užitočnejšie je vedieť, čo o sebe dnes pozorujete, čo chcete rozvíjať a akým malým krokom si to môžete overiť.
