Spätná väzba, ktorá dieťa posúva

Hodnoťte postup, nie hodnotu dieťaťa

Predstavte si, že dieťa prinieslo slabšiu známku. Veta „Ty si lenivý“ pomenúva jeho osobnosť a nehovorí, čo má urobiť inak. Ani opačný extrém, automatické „Ty si génius“, nevysvetlí, čo naozaj fungovalo. Užitočná spätná väzba sa opiera o pozorovateľný postup.

Môžete povedať: „Vidím, že prvé príklady máš správne a pri slovných úlohách si preskočil zadanie. Čo by ti nabudúce pomohlo?“ Takáto veta spája konkrétnu informáciu s možnosťou zmeny. Ak dieťa odviedlo dobrú prácu, pomenujte, čo presne urobilo: „Skontroloval si výsledok dvoma spôsobmi.“

Chyba je informácia, nie nálepka. To však neznamená, že následky každého zlyhania treba odstrániť. Ak dieťa zabudlo svoju povinnosť, môže sa primerane podieľať na náprave. Rozhodujúce je, aby vedelo, aký krok má najbližšie urobiť.

V emočne vypätej chvíli nemusí byť dieťa pripravené rozoberať výkon. Najskôr sa upokojte, potom sa vráťte ku konkrétnemu správaniu. Pri opakovanom probléme skúmajte aj podmienky: nejasné zadanie, únava, nedostatok času alebo príliš veľká náročnosť.

Skúška do praxe: Nahraďte jedno všeobecné hodnotenie tromi časťami: čo ste si všimli, aký to malo výsledok a čo sa dá skúsiť nabudúce. Sledujte, či dieťa dokáže pomenovať vlastný ďalší krok.