Po zlyhaní nehľadajte vinníka, ale informáciu

Zlyhanie je udalosť, nie totožnosť

Pripravovali ste sa na rozhovor a nevyšiel. Skúšali ste nový pracovný postup a nepriniesol výsledok. Prvá myšlienka môže byť „nemám na to“. Takýto záver však zamieňa konkrétnu skúsenosť za trvalú vlastnosť človeka. Užitočnejšia otázka znie: Čo presne nefungovalo a čo sa z toho dá zistiť?

Rozdeľte situáciu na tri časti. Čo bolo vo vašej moci? Čo ovplyvnili okolnosti alebo iní ľudia? Aký jeden prvok zmeníte nabudúce? Napríklad pri neúspešnom vystúpení ste mohli mať príliš dlhý úvod, no zároveň publikum dostalo neúplné zadanie. Zlepšiť môžete štruktúru aj spôsob overenia očakávaní.

Vyhnite sa dvom pasciam. Prvá je sebakritika bez konca: „Som jednoducho neschopný.“ Druhá je umelé povzbudzovanie: „Všetko je vlastne skvelé.“ Ani jedno neponúka rozhodnutie. Pripustite sklamanie a potom spravte poctivé vyhodnotenie.

Odolnosť neznamená pokračovať za každú cenu. Ak opakované pokusy neprinášajú pokrok a cena rastie, môže byť rozumné zmeniť metódu, požiadať o pomoc, odložiť cieľ alebo ho opustiť. Vzdať sa nevhodného cieľa nie je vždy zlyhanie.

Skúška do praxe: Vezmite jeden nedávny neúspech. Namiesto hodnotenia seba napíšte tri vety: „Stalo sa…“, „Pod kontrolou som mal…“, „Nabudúce otestujem…“. Táto stručnosť vás núti odlíšiť emócie od ďalšieho kroku.