Emócie prijať, správanie usmerniť

Rozlíšte pocit od činu

Dieťa kričí, pretože musí vypnúť hru. Ak mu poviete „Nesmieš sa hnevať“, zrejme tým nevyriešite ani hnev, ani hranicu. Užitočnejšie je uznať, čo cíti, a zároveň jasne povedať, čo platí. Pocit môže byť v poriadku, aj keď určité správanie nie.

Skúste vetu: „Vidím, že ťa to nahnevalo. Hru teraz končíme. Môžeš mi povedať, čo ťa mrzí, ale nebudeš hádzať ovládač.“ Dieťa dostáva informáciu o hranici aj o tom, ako môže svoj nesúhlas vyjadriť prijateľnejšie.

Hranice nastavujte zrozumiteľne a primerane veku. Predvídateľné pravidlo, o ktorom hovoríte v pokojnej chvíli, sa vysvetľuje ľahšie než zákaz vytvorený uprostred konfliktu. Pri mladšom dieťati pomôže krátka veta a pomoc s prechodom na inú činnosť. So starším možno dohodnúť čas alebo podmienky vopred.

Nie každé rozrušenie sa dá zastaviť rozhovorom. Keď je dieťa zahltené, znížte počet slov, postarajte sa o bezpečie a k vysvetľovaniu sa vráťte neskôr. Ak sa prudké reakcie opakujú a rodina si nevie rady, je rozumné vyhľadať odbornú podporu.

Skúška do praxe: Vyberte jedno opakujúce sa pravidlo. Pripravte vetu s tromi časťami: pomenovanie pocitu, jasná hranica, prijateľná alternatíva. Vyslovte ju pokojne bez dlhého vyjednávania. Láskavosť a dôslednosť sa nemusia vylučovať.