Sebavedomie bez nálepiek

Oceňujte konkrétnu činnosť, nie iba výsledok

Dieťa nakreslí obrázok a čaká na vašu reakciu. „Si génius!“ môže potešiť, no veľa mu nepovie o tom, čo sa podarilo. Konkrétnejšia spätná väzba znie: „Všimol som si, že si skúšal rôzne farby a na moste si si dal záležať.“ Opis skutočnosti vytvára priestor na rozhovor.

Pri neúspechu sa snažte oddeliť výkon od hodnoty dieťaťa. Ak mu nevyšiel test, nepomôže „Ty na matematiku nemáš hlavu“. Rovnako nemusí byť úprimné tvrdiť, že výsledok je výborný. Môžete povedať: „Tento výsledok ťa sklamal. Ktorým úlohám si rozumel a kde si sa zasekol?“

Deti majú rozdielne záujmy a tempo učenia. Porovnávanie so súrodencom alebo spolužiakom môže zakryť skutočný pokrok. Lepšie je sledovať, čo dieťa dokázalo pred mesiacom a čo dokáže dnes, pričom prijmete aj oblasti, v ktorých potrebuje väčšiu podporu.

Nemusíte chváliť každú maličkosť. Niekedy je hodnotnejšie prejaviť úprimný záujem: „Ako si na to prišiel?“ alebo „Čo by si chcel skúsiť ďalej?“ Sebavedomie nespočíva v presvedčení, že vždy uspeje, ale aj v možnosti zvládnuť omyl bez straty dôstojnosti.

Skúška do praxe: Po najbližšej detskej aktivite si všimnite jednu konkrétnu snahu alebo stratégiu a opíšte ju bez preháňania. Potom položte otázku, ktorá umožní dieťaťu pomenovať vlastnú skúsenosť.