Učte sa z vlastnej praxe

Rodičovstvo je proces, ktorý možno upravovať

Nikto nereaguje v každej situácii ideálne. Dôležitejšie než snaha nikdy sa nepomýliť je ochota všimnúť si vzorec a urobiť malú opravu. Vyberte jeden opakujúci sa problém, napríklad hektické rána, hádky pri obrazovkách alebo večerné odkladanie spánku.

Najskôr opíšte, čo sa deje bez nálepiek: „Po výzve na odchod sa ešte trikrát vraciame do izby.“ Potom si všimnite okolnosti: koľko času máte, či sú veci pripravené a ako reagujete vy. Vzor sa ľahšie mení, keď vidíte jeho jednotlivé kroky.

Na dva týždne si zvoľte jednu úpravu. Môže to byť večerná príprava tašky, pokojné upozornenie pred ukončením hry alebo krátky rozhovor o pláne nasledujúceho dňa. O zmene povedzte dieťaťu zrozumiteľne a primerane veku. Nesľubujte, že odteraz už nikdy nevznikne konflikt.

Počas pokusu si všímajte dve veci: či sa konkrétny problém zmierňuje a ako sa pritom členovia rodiny cítia. Ak plán funguje iba za cenu neustálych výčitiek, treba ho upraviť. Po týždni sa opýtajte dieťaťa, čo mu pomáha a čo je ťažké.

Pri závažných alebo dlhodobo pretrvávajúcich ťažkostiach nestačí malý experiment; je rozumné osloviť kvalifikovaného odborníka. Bežné rodinné problémy však často umožňujú postupné zlepšovanie.

Skúška do praxe: Doplňte štyri vety: „Opakuje sa…“, „Skúsime…“, „Spoznáme zmenu podľa…“ a „Po dvoch týždňoch rozhodneme…“. Tak vytvoríte jednoduchý systém učenia, v ktorom sa rodič aj dieťa môžu zlepšovať bez honby za dokonalosťou.