Čo cítim a čo si iba myslím?

Emócia, myšlienka a udalosť nie sú to isté

Po porade si poviete: „Kolega ma nerešpektuje.“ Môže to byť vaša interpretácia jeho správania, nie priamo pomenovanie pocitu. Možno cítite hnev, sklamanie alebo neistotu. Emocionálna inteligencia začína presnejším rozlišovaním toho, čo sa stalo, čo cítite a čo si o tom vysvetľujete.

Skúste jednoduchý zápis. Udalosť: „Kolega počas môjho vysvetlenia dvakrát vstúpil do reči.“ Emócia: „Cítil som podráždenie.“ Výklad: „Myslel som si, že môj názor nepovažuje za dôležitý.“ Takýto opis vám umožní preveriť situáciu, namiesto aby ste svoj prvý záver prijali ako istotu.

Nie vždy poznáte presný názov pocitu. Môžete začať všeobecne: „Je mi nepríjemne“ alebo „Som napätý.“ Potom skúmať, či ide skôr o strach, zlosť, smútok alebo sklamanie. Nemusíte si hneď vytvoriť dokonalý psychologický slovník.

Emócie nie sú známkou slabosti ani dôkazom, že máte pravdu. Sú súčasťou vašej skúsenosti. Aj oprávnený hnev môže sprevádzať mylný predpoklad, a aj pokojný človek sa môže mýliť.

Ak si neviete spomenúť, čo ste cítili, skúste si vybaviť okolnosti, telesné napätie alebo myšlienku, ktorá vám prebehla hlavou. Pozor však na domýšľanie presnej príčiny bez dôkazov.

Skúška do praxe: Spomeňte si na jeden nepríjemný rozhovor. Napíšte tri krátke vety: „Stalo sa…“, „Cítil som…“, „Vyložil som si to ako…“. Získate priestor na presnejšiu reakciu.