Prečo reagujem stále podobne?

Opakovaná reakcia býva stopou, nie diagnózou

Možno vás mimoriadne rozrušuje, keď niekto mešká. Inému prekáža verejná kritika alebo nejasné pokyny. Nie vždy je problém v samotnej udalosti; záleží aj na vašich očakávaniach, skúsenostiach a aktuálnom zaťažení. Pomôže, keď si všimnete, v ktorých situáciách sa podobný pocit opakuje.

Vyskúšajte krátky záznam: čo sa stalo, aká bola prvá emócia, čo ste urobili a aký bol následok. Napríklad: „Zákazník zmenil zadanie na poslednú chvíľu. Nahneval som sa. Prisľúbil som, že všetko opravím do večera. Potom som pracoval pod tlakom.“

Spúšťač nie je ospravedlnenie každého správania. To, že vás zmena plánu nahnevá, nevysvetľuje, prečo by ste mali kričať na kolegu. Zároveň sa nemusíte obviňovať za samotný pocit. Pracovať možno najmä s ďalšou reakciou.

Keď máte viac záznamov, hľadajte spoločný prvok. Je to pocit nespravodlivosti, nedostatok kontroly alebo obava niekoho sklamať? Takéto vysvetlenia berte ako hypotézy. Pri ďalšej situácii ich môžete overiť otázkou či pozorovaním.

Nie všetko vyrieši individuálna technika. Ak vás opakovane zasahujú neprimerané požiadavky, treba riešiť aj hranice a pracovné podmienky. Nie je rozumné iba trénovať pokoj, aby ste zniesli čokoľvek.

Skúška do praxe: Vezmite dve podobné nepríjemné situácie. Hľadajte, čo mali spoločné, a pripravte jednu inú reakciu. Pri najbližšej príležitosti ju vyskúšajte bez očakávania dokonalej kontroly.