Srdce a rozum pri rozhodovaní

Pocit je dôležitý údaj, ale nie celý dôkaz

Predstavte si, že dostanete ponuku na zaujímavú prácu. Cítite nadšenie z novej príležitosti, no zároveň obavy z cestovania. Ani jeden pocit nie je automatický pokyn, ako sa rozhodnúť. Emócie môžu upozorniť, čo je pre vás dôležité; fakty pomáhajú posúdiť podmienky.

Skúste rozhodnutie rozdeliť na tri časti. Čo cítim? Napríklad zvedavosť a neistotu. Čo viem? Výšku odmeny, pracovný čas, náplň a možnosti dopravy. Na čom mi záleží? Možno na učení, stabilite alebo čase s rodinou.

Rovnaký postup využijete pri menšej voľbe. Po nepríjemnej skúsenosti s obchodníkom môžete mať chuť okamžite ukončiť spoluprácu. Overte však, či išlo o jednorazové nedorozumenie alebo opakovaný problém, ktorý ohrozuje dôveru.

Niektoré emócie môžu byť reakciou na skutočné nebezpečenstvo. Nemožno ich preto automaticky označiť za prekážku racionálneho myslenia. Ak sa cítite v ohrození, ochrana bezpečia má prednosť pred dokonalou analýzou.

Pri významnej voľbe pomáha určiť, čo ešte potrebujete zistiť a kedy sa rozhodnete. Bez termínu sa môžete pohybovať medzi nadšením a obavami bez reálneho pokroku.

Skúška do praxe: Pri jednom otvorenom rozhodnutí si zapíšte emócie, overiteľné fakty a osobné hodnoty. Potom označte jedinú informáciu, ktorá by mohla rozhodnutie zmeniť.