Vidíte správanie, nie cudzie úmysly

Empatia nie je schopnosť čítať myšlienky

Kolegyňa je počas porady tichšia než zvyčajne. Môžete si povedať, že je urazená, unavená alebo že nesúhlasí s vaším návrhom. V skutočnosti máte zatiaľ len pozorovanie: hovorila menej. Jej dôvody nepoznáte.

Rozlišujte signál a výklad. Signál je napríklad odvrátený pohľad, krátka odpoveď alebo zmenený tón. Výklad je domnienka, čo to znamená. Rovnaké správanie môže mať mnoho príčin a nie vždy súvisí s vami.

Namiesto „Viem, že si na mňa nahnevaná“ skúste neutrálnejšiu otázku: „Zdalo sa mi, že si dnes mala menej priestoru. Je niečo k návrhu, čo chceš doplniť?“ Druhý človek môže odpovedať, opraviť váš dojem alebo povedať, že o veci nechce hovoriť.

Overovanie nemusí byť výsluch. Pri pracovných témach je často vhodnejšie pýtať sa na konkrétnu prekážku než na osobné pocity: „Je v termíne nejaké riziko, ktoré prehliadame?“ Tým rešpektujete súkromie.

Ak človek povie „Všetko je v poriadku“, nemusíte ho prinútiť vysvetľovať viac. Pokiaľ nejde o bezpečnostný problém, nechajte mu priestor. V prípade opakovaných vecných ťažkostí môžete riešiť konkrétne správanie bez tvrdení o jeho emóciách.

Skúška do praxe: Spomeňte si na situáciu, keď ste si domysleli úmysel druhého. Zapíšte len to, čo ste skutočne pozorovali, a jednu otázku, ktorou by ste si mohli význam overiť.