Empatia pri rozhodovaní o druhých

Vypočutý príbeh je len časť spoločnej situácie

Vediete malý tím. Kolega vám podrobne vysvetlí, prečo potrebuje zmeniť službu. Druhá kolegyňa o svojom súkromí hovorí málo. Bolo by predčasné usúdiť, že ona nemá dôležité záväzky a zmenu automaticky zvládne. Pri rozhodovaní potrebujete poznať dostupnosť všetkých dotknutých, nie hodnotiť presvedčivosť osobných príbehov.

Najprv uznajte kolegovu potrebu a odlíšte ju od prísľubu výsledku: „Rozumiem, že potrebuješ zmenu. Overím možnosti služby a potom sa dohodneme.“ Následne zisťujte praktické obmedzenia bez požiadavky na dôverné podrobnosti. Kolegyňa môže povedať, že v daný deň nemôže, bez vysvetľovania celej rodinnej situácie.

Uplatňujte zrozumiteľné kritériá a sledujte rozdelenie záťaže. Posúďte, kto môže službu prevziať, čo to znamená pre jeho prácu a či sa výnimky dlhodobo nehromadia na jednej osobe. Rovnaký prístup nemusí znamenať totožné riešenie každej situácie. Rozdiel má vychádzať z relevantných okolností, nie iba z toho, ku komu máte bližšie.

Ak rozhodujete ako nadriadený, osobná otázka môže pôsobiť ako požiadavka. Povedzte, ktoré informácie na rozhodnutie potrebujete a ktoré nie. Tímu vysvetlite pracovnú dohodu bez zverejnenia súkromných dôvodov. Empatický rozhovor môže skončiť aj odmietnutím požiadavky, pokiaľ možnosti nestačia. Dôležitá je pravdivosť, primeraný postup a rešpekt ku všetkým zúčastneným.