Od kultúrnej zvedavosti k empatii
Od kultúrnej zvedavosti k empatii
Kultúrna empatia sa začína otázkou, nie predpokladom. Keď sa stretneme s odlišným spôsobom pozdravu, rozhodovania alebo vyjadrovania, prvá interpretácia býva rýchla: „Je nezdvorilý“, „nemá záujem“ či „takto sa to nerobí“. Taký úsudok môže opisovať našu vlastnú normu, nie zámer druhého človeka. Empatia znamená skúsiť porozumieť jeho perspektíve a súčasne si uvedomiť, že nepoznáme všetky okolnosti.
Neznamená to schvaľovať každé správanie ani predstierať, že rozdiely neexistujú. Môžeme rešpektovať človeka a zároveň pomenovať hranicu, ktorá je pre nás dôležitá. Užitočný vnútorný postup má tri kroky: všimnúť si rozdiel, odložiť konečný záver a zistiť viac. Napríklad pri stručnej odpovedi kolegu možno povedať: „Chcem si overiť, či som správne pochopil. Vyhovuje vám tento návrh, alebo v ňom vidíte problém?“
Všímajte si aj vlastné emócie. Zaskočenie či neistota nie sú zlyhaním; sú signálom, že sa oplatí spomaliť. Empatia sa prejaví v tom, ako so signálom naložíme. Namiesto nálepky zvolíme otázku, ktorá dá druhej strane priestor vysvetliť vlastný význam.
Skúste tento postup aj pri každodennej drobnosti, napríklad pri inom spôsobe plánovania. Zvedavosť je presnejšia než domnienka a ponecháva rozhovor otvorený aj v praxi.