Osobný plán kultúrnej empatie
Osobný plán kultúrnej empatie
Zručnosť sa posilňuje malými, pravidelnými krokmi. Vyberte si jednu situáciu, v ktorej často prichádza k nedorozumeniu: porady, telefonáty, organizovanie spoločného jedla alebo písomné zadania. Určite si konkrétny cieľ, ktorý viete pozorovať. Napríklad: „Na najbližších troch poradách pošlem program vopred, nechám priestor na otázky a na konci overím, či sú rozhodnutia jasné.“ Cieľ má byť správanie, ktoré ovládate, nie výsledok, ktorý závisí iba od druhých.
Po každej situácii si zapíšte krátke zhodnotenie: čo som si všimol, čo som predpokladal, akú otázku som položil a čo by som nabudúce urobil inak. Zaznamenávajte aj to, čo fungovalo. Ak sa objaví opakujúci sa problém, skúste zmeniť proces: spresniť termíny, zhrnutie alebo rozdelenie úloh. Nevyvodzujte z jednej udalosti všeobecné pravidlo o kultúre.
Požiadajte dôveryhodného kolegu o konkrétnu spätnú väzbu: „Bolo moje vysvetlenie jasné? Dostal každý priestor reagovať?“ Potom si vyberte jeden ďalší krok. Kultúrna empatia nie je skúška bez chýb ani povinnosť vedieť všetko o svete. Je to ochota učiť sa, pýtať sa s rešpektom a upraviť svoje konanie, keď nové informácie ukážu lepšiu cestu.
Raz za čas si prečítajte poznámky a vyberte si jeden vzorec, ktorý sa opakuje. Malá zmena v správaní sa ľahšie udrží než všeobecný záväzok byť empatickejší.