Všímavosť k vlastným reakciám

Všímavosť k vlastným reakciám

Naše prvé reakcie sú formované skúsenosťami a očakávaniami. Niekedy si všimneme najmä správanie, ktoré nás prekvapilo, a nevšímame si vlastný podiel na nedorozumení. Krátka pauza môže zabrániť tomu, aby sa z podráždenia stala obviňujúca veta. Všimnite si, čo sa deje v tele, pomenujte emóciu a oddeľte ju od záveru o druhom človeku: „Som zaskočený. Zatiaľ neviem, prečo kolega odpovedal stručne.“

Potom si položte tri otázky: Čo viem priamo? Čo si domýšľam? Aká otázka by mi pomohla? Tento postup nie je potláčanie pocitov. Pocity prinášajú informáciu o tom, čo je pre nás dôležité; samy osebe však nepotvrdzujú, čo si myslí druhá osoba. Ak ste unavení alebo v časovom tlaku, môžete si vyžiadať chvíľu: „Chcem odpovedať presne. Dám si krátku pauzu a vrátim sa k tomu.“

Všímavosť sa rozvíja opakovaním v bežných situáciách, nie iba pri veľkom konflikte. Po rozhovore si krátko poznačte, čo ste predpokladali a čo ste sa dozvedeli. Tak ľahšie spoznáte vlastné vzorce a budete vedieť reagovať pokojnejšie nabudúce.

Počas pauzy si môžete pripraviť jednu vecnú otázku a jednu jasnú potrebu. Tak sa vrátite k téme pokojnejšie bez toho, aby ste zamlčali jej dôležitosť.

Čo vám pomôže pri silnej prvej reakcii?

Kultúrna empatia: praktické školenie

Pokračovať v školení

Zadajte e-mailovú adresu a pokračujte v školení.