Pozorovanie bez nálepiek
Pozorovanie bez nálepiek
Pri medzikultúrnom nedorozumení oddeľte pozorovanie od výkladu. Pozorovanie je konkrétne a overiteľné: „Na stretnutie prišiel o desať minút po dohodnutom čase.“ Výklad pripisuje príčinu alebo vlastnosť: „Nerešpektuje ma.“ Rozdiel je dôležitý, pretože výklad sa môže ukázať ako nesprávny a ľahko vyvolá obrannú reakciu. Ten istý príchod mohol súvisieť s dopravou, nejasnou dohodou alebo s tým, ako účastníci chápu čas.
Skúste si pri silnom dojme zapísať tri vety: čo som priamo videl alebo počul, čo som si o tom pomyslel a čo ešte neviem. Potom hľadajte aspoň dve možné vysvetlenia. Cieľom nie je vymýšľať ospravedlnenia, ale zabrániť tomu, aby sa prvá domnienka vydávala za fakt. Ak je správanie dôležité, opýtajte sa naň pokojne a konkrétne: „Dohodli sme sa na začiatok o deviatej. Ako si túto dohodu vykladáte vy?“
Vyhnite sa tvrdeniam o celej skupine na základe jednej skúsenosti. Jednotlivec nie je vzorka celej kultúry. Presné pomenovanie situácie podporuje rozhovor; nálepka ho zväčša uzavrie skôr, než sa dozvieme podstatné informácie.
Ak si človek vysvetlenie overí, môže zistiť, že časť jeho dojmu sedela a časť nie. Oprava vlastného úsudku je prejav presnosti, nie slabosti.