Vnútorný dialóg, ktorý pomáha konať

Nepríjemný fakt nemusí byť rozsudok

Po nevydarenej prezentácii sa môžete pristihnúť pri vete „Som na to slabý.“ Táto formulácia znie rozhodne, ale nehovorí, čo sa pokazilo. Užitočnejšie je odlíšiť opis situácie od celkového hodnotenia vlastnej osoby.

Skúste si povedať: „Nedokázal som stručne vysvetliť druhý bod, preto sa poslucháči opakovane pýtali.“ To je nepríjemná, ale použiteľná informácia. Ďalší krok môže byť: „Na budúcu prezentáciu si pripravím jednu hlavnú vetu a jeden príklad ku každému bodu.“ Presnosť býva užitočnejšia než povinný optimizmus.

Nemusíte sa presviedčať, že všetko je skvelé. Ak bol výsledok slabý, priznajte ho. Zároveň si nenechajte jednou udalosťou určiť celú identitu. Silné stránky a medzery sa môžu prejavovať odlišne podľa situácie a prípravy.

Po chybe sa spýtajte: Čo som mohol ovplyvniť? Čo záviselo od podmienok alebo druhých? Ktorú zmenu otestujem ako prvú? Bez tejto poslednej otázky sa môže sebareflexia zmeniť na neplodné opakovanie výčitiek.

Aj samotné hodnotenie môže byť skreslené. Ak si pamätáte najmä kritiku a prehliadate funkčné časti, porovnajte si dojem s konkrétnymi príkladmi alebo spätnou väzbou od dôveryhodného človeka.

Skúška do praxe: Zapíšte si jednu sebakritickú vetu, ktorú často používate. Prepíšte ju na konkrétny opis situácie a jeden overiteľný krok. Cieľom nie je zakázať negatívne pocity, ale nenechať ich rozhodovať bez dôkazov.