Kedy rozhovor prerušiť a ako sa vrátiť

Prerušenie má mať zrozumiteľný účel

Pri rozhovore o rodinných výdavkoch si začnete skákať do reči. Už nereagujete na poslednú vetu, ale pripravujete ďalšiu výčitku. V takej chvíli skúste spomaliť vlastnú odpoveď a pomenovať priebeh: „Teraz sa prekrikujeme a nevieme prejsť jednotlivé výdavky.“ Opisujte situáciu; príkaz „upokoj sa“ sám nehovorí, ako budete pokračovať.

Ak sa nedarí viesť vecný rozhovor, navrhnite prestávku s návratom: „Potrebujem chvíľu. Navrhujem pokračovať dnes o siedmej pri rozpočte na tento mesiac.“ Čas je dohoda podľa okolností, nie univerzálna lehota na upokojenie. Overte, či druhej strane vyhovuje. Prestávka bez návratu by mohla nechať podstatný problém nevyriešený.

Počas pauzy si ujasnite jednu požiadavku a fakty, ku ktorým sa chcete vrátiť. Neposielajte medzitým ďalšie útočné správy. Po návrate stručne pomenujte cieľ a začnite konkrétnou položkou. Ak ste urazili druhého človeka, uznajte to priamo; samotná prestávka už vyslovené slová nenapravuje.

Príručka Acas o náročných rozhovoroch odporúča počítať s prestávkou na premyslenie alebo získanie informácií. Ide o praktické usmernenie pre pracovné rozhovory, nie dôkaz, že prestávka vyrieši každý spor. Pri naliehavej veci dohodnite aspoň dočasný bezpečný postup. Ak sú prítomné vyhrážky alebo obava o bezpečie, prioritou je dostať sa do bezpečia; nemusíte sľubovať pokračovanie osamote.