Pozorovanie nie je záver

Najprv opíšte správanie, až potom hľadajte význam

Rozdiel medzi „trikrát ste sa pozreli na hodinky“ a „moja prezentácia vás nudí“ je rozdiel medzi pozorovaním a záverom. Prvá veta pomenúva viditeľnú udalosť. Druhá už pripisuje dôvod, ktorý nemusí byť správny.

Nepokojné pohyby, odvrátený pohľad či zmena hlasu nie sú spoľahlivým samostatným dôkazom klamstva. Meta-analýza 206 dokumentov s vyše 24 000 posudzovateľmi zistila, že ľudia rozlišovali pravdu a lož len obmedzene a úsudky založené na viditeľných prejavoch boli menej presné než úsudky založené na počuteľných informáciách. Neverbálny signál preto nepoužívajte ako detektor úprimnosti. Bond a DePaulo: Accuracy of Deception Judgments.

Keď je správanie pre rozhovor dôležité, skúste neutrálne pomenovanie a otázku: „Všimol som si, že sme sa pri tomto bode zastavili. Čo potrebujete ešte objasniť?“ Taká formulácia hovorí o situácii, nie o charaktere alebo úmysle človeka.

Ak nie je potrebné konať, môžete pozorovanie iba odložiť bez záveru. Nie každé gesto si vyžaduje interpretáciu a nie každý rozdiel medzi slovami a výrazom tváre je problém.