Úsmev a humor potrebujú správny kontext

Smiech môže uvoľniť napätie, ale nemusí byť vhodnou odpoveďou

Úsmev alebo spoločný humor môžu podporiť príjemnejšiu atmosféru, ak sa na nich účastníci zhodnú. Nie sú však univerzálnym spôsobom zvládania napätia. Človek sa môže smiať zo zvyku, rozpakov alebo preto, že nevie, čo povedať. Smiech preto nepovažujte automaticky za súhlas, spokojnosť ani dôkaz, že problém zmizol.

Ak ste urobili chybu, sebairónia môže rozhovor odľahčiť len vtedy, keď nezľahčuje dopad na druhých. Najprv pomenujte, čo treba napraviť. Napríklad: „Zamenil som termín a vznikol vám tým problém. Opravím to dnes. Ak vám to pomôže, môžeme sa potom zasmiať aj na mojom chaotickom kalendári.“

Keď sa druhý neusmieva alebo nereaguje na vtip, nemusíte ho presviedčať, aby sa uvoľnil. Vráťte sa k veci alebo sa opýtajte, čo teraz potrebuje. Humor nepoužívajte na zmenu témy, zosmiešnenie človeka ani zakrytie zodpovednosti.

Pri rozhovore o citlivej téme býva prvým signálom rešpektu skôr pozorné počúvanie a jasná otázka než pokus vyvolať smiech.