Otázky, ktoré otvárajú porozumenie

Pýtajte sa na informáciu, ktorá vám chýba

Kolega povie: „Nový systém mi nevyhovuje.“ Otázka „Ty sa zase nechceš prispôsobiť?“ už obsahuje vysvetlenie jeho postoja. Namiesto zisťovania problému žiada obhajobu. Užitočnejšie je: „Pri ktorej úlohe ti nový systém komplikuje prácu?“ Odpoveď môže ukázať chýbajúcu funkciu, nejasný návod alebo nesúhlas s rozdelením práce.

Otvorenú otázku použite, keď potrebujete zistiť pohľad alebo okolnosti. Doplňujúcou otázkou spresnite konkrétny bod. Uzavretá otázka je vhodná na potvrdenie údaja: „Týka sa to aj objednávok z telefónu?“ Tieto druhy otázok nemusia súperiť. Vyberajte ich podľa toho, čo sa práve potrebujete dozvedieť.

Položte jednu otázku a počkajte. Ak sa súčasne spýtate, čo sa stalo, prečo to človek neurobil a čo navrhuje, nemusí byť jasné, na ktorú časť odpovedá. Po odpovedi nadviažte na jej obsah. Rozhovor nemá byť zoznam pripravených otázok, cez ktorý prejdete bez ohľadu na nové informácie.

Otázka môže byť gramaticky otvorená a pritom zavádzajúca. „Prečo je môj návrh najrozumnejší?“ ponecháva priestor iba pre zdôvodnenie vopred daného záveru. Skúste radšej skúmať výhody, obmedzenia a alternatívy. V osobnom rozhovore rešpektujte aj odmietnutie odpovede. Záujem nedáva automatické oprávnenie zisťovať súkromné okolnosti, ktoré človek nechce zdieľať.