Potreby a hranice bez nejasných náznakov

Pomoc potrebuje zrozumiteľný rozsah

Kolega vás požiada, aby ste sa pozreli na prezentáciu. Odpoviete: „Jasné, nejako to vybavíme.“ On očakáva prerobenie celej prezentácie, vy ste mysleli krátku konzultáciu. Ochota pomôcť zostala nepresná a môže vytvoriť záväzok, ktorý ste nechceli prevziať. Najprv si vyjasnite, akú pomoc potrebuje a čo môžete reálne ponúknuť.

Konkrétna odpoveď môže znieť: „Dnes môžem prejsť hlavnú myšlienku a poradie snímok. Celú prezentáciu prerábať nestihnem.“ Nemusíte podrobne obhajovať každú svoju povinnosť. Ak vám žiadosť nevyhovuje, môžete ju slušne odmietnuť. Alternatívu ponúkajte iba vtedy, keď ju viete a chcete zabezpečiť.

Pomenujte aj vlastnú potrebu. V domácnosti namiesto povzdychu „Zase nemám chvíľu pre seba“ skúste konkrétnu dohodu: „Po príchode potrebujem chvíľu dokončiť pracovný telefonát. Potom sa môžeme venovať plánom na víkend.“ Druhý človek má priestor povedať, či je niečo naliehavé a či navrhnutý čas vyhovuje.

Jasnosť neznamená, že druhá strana musí súhlasiť. Pri spoločných povinnostiach treba hľadať primerané rozdelenie, nie všetko označiť za cudziu zodpovednosť. Rozlišujte dobrovoľnú pomoc od záväzku, ktorý ste už prijali. Ak ho nedokážete splniť, oznámte zmenu včas a riešte jej dôsledky. Hranica má pravdivo opisovať vaše možnosti, nie zakrývať nesplnenú dohodu.