Reflexia, ktorá vedie k ďalšiemu rozhodnutiu

Posúďte postup aj podmienky, v ktorých ste ho použili

Zuzana si skúša na začiatku vysvetlenia pomenovať jeho účel. Pri dvoch rozhovoroch to urobí, pri treťom pod časovým tlakom vynechá. Veta „Zase mi to nejde“ zhrnie skúsenosť príliš hrubo. Presnejšie je rozlíšiť, kedy postup použila, čo nasledovalo a čím sa situácie odlišovali. Tak získa podklad na ďalšiu úpravu.

Metaanalýza Harkina a kolegov z roku 2016 zistila, že intervencie podporujúce sledovanie pokroku v priemere zlepšovali dosahovanie cieľov. Išlo o rôzne experimentálne skúmané ciele a podmienky. Výsledok neznamená, že každá forma kontroly je užitočná alebo že častejšie sledovanie bez ohľadu na jeho náročnosť musí byť lepšie.

Reflexiu ukončite konkrétnym rozhodnutím. Zuzana môže zachovať fungujúci úvod a pripraviť si jeho kratší variant pre situáciu pod tlakom. Pri ďalšom pokuse posúdi, či poslucháč lepšie rozumel účelu. Nemusí z jedného dobrého výsledku vyvodiť, že postup je vždy účinný; rozhovory sa mohli líšiť aj témou alebo skúsenosťou ľudí.

Kontrola má byť primeraná cieľu. Sledujte niekoľko relevantných situácií a vracajte sa k nim v zvolenom čase. Nepotrebujete hodnotiť každý rozhovor počas celého dňa. Ak stále opakujete rovnakú výčitku bez novej informácie alebo rozhodnutia, skúste zúžiť otázku na to, čo pri ďalšej príležitosti zachováte, upravíte alebo overíte.